Ako to je vlastne s knihami vo Svätom Písme?

11. září 2011 v 13:13 | Miroslav Čonka |  Sväté Písmo

Kniha Sirachovcova − Sir 27, 33 - 28, 9

Hnev a nenávisť obidvoje je odporné, len hriešnik sa ich pridŕža. Kto sa chce pomstiť, zakúsi pomstu od Pána, ktorý si zachová jeho hriechy v pamäti. Odpusť krivdu svojmu blížnemu; potom sa aj tebe, keď budeš prosiť, odpustia hriechy. Ak človek prechováva hnev proti blížnemu, ako môže žiadať uzdravenie od Boha? Nemá súcit s človekom sebe podobným, a odprosuje za svoje hriechy? Prechováva v sebe hnev, hoci sám je iba smrteľným človekom; a žiada odpustenie od Boha? Kto potom bude prosiť za jeho hriechy? Pamätaj na svoj koniec a zanechaj nenávisť. Mysli na rozklad a smrť a ostaň verný prikázaniam. Pamätaj na prikázania a neprechovávaj hnev voči blížnemu! Spomeň si na zmluvu s Najvyšším a povznes sa nad urážku.


Evanjelium podľa Matúša − Mt 18, 21-35

Peter pristúpil k Ježišovi a povedal mu: "Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz?" Ježiš mu odpovedal: "Hovorím ti: Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz. Preto sa nebeské kráľovstvo podobá kráľovi, ktorý sa rozhodol vyúčtovať so svojimi sluhami. Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý bol dlžen desaťtisíc talentov. Ale pretože nemal skadiaľ vrátiť, pán rozkázal predať jeho aj jeho ženu aj deti i všetko, čo mal, a dlh splatiť. Vtedy mu sluha padol k nohám a na kolenách ho prosil: 'Pozhovej mi a všetko ti vrátim.' A pán sa nad sluhom zľutoval, prepustil ho a odpustil mu aj dlžobu. No len čo ten sluha vyšiel, stretol sa so svojím spolusluhom, ktorý mu dlhoval sto denárov. Chytil ho pod krk a kričal: 'Vráť, čo mi dlhuješ!' Jeho spolusluha mu padol k nohám a prosil ho: 'Pozhovej mi a dlžobu ti splatím.' On však nechcel, ale odišiel a vrhol ho do žalára, kým dlh nesplatí. Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili. Išli a rozpovedali svojmu pánovi všetko, čo sa stalo. A tak si ho pán predvolal a povedal mu: 'Zlý sluha, ja som ti odpustil celú dlžobu, pretože si ma prosil. Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou?' A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi."


Dnes v kostole boli tieto čítania. Prečo ich uvádzam? Nuž proste preto, že človek ak si ich prečíta tak je mu hneď jasné, že prvé čítanie jednoznačne podporuje učenie Pána Ježiša Krista. Prvé čítanie je zo starozákonnej knihy Sirachovcovej. Táto kniha je však niečím zvláštna. Obsahuje ju totiž len kánon rímokatolíckej cirkvi a židia ako ani protestantské cirkvi ju nemajú vo svojom kánone. Prečo je to však takto? Pre odpoveď budeme musieť si tak trošku zacestovať v čase.


V predošlom odseku som použil pojem kánon. Kánon znamená jednoducho súbor kníh považovaných za inšpirovaných Bohom a preto prijatých určitou autoritou spoločenstva za posvätné spisy. V skratke je to súbor kníh prijatých cirkvou a zaradených do Biblie. Ide o prevzaté grécke slovo kanōn ktoré prešlo do tohoto jazyka zo starého semitského prostredia a ktorého pôvodným významom bola "trstina". V gréčtine, kde znamenalo okrem iného aj palicu ako štandardnú dĺžkovú mieru, sa postupne začalo metaforicky vzťahovať na veci ktoré mali charakter istého modelu, ale aj na rozpisy týkajúce sa daňových poplatkov, alebo na chronologiclé záznamy. V ranokresťanskej literatúre sa slovo "kánon" používalo pri odkazoch na zákon, nejakú osobu ako ideál, článok viery, zoznam ordinovaných osôb, svätcov atď. Použitie v dnešnom význame t.j. na označenie zoznamu inšpirovaných kníh, sa dá spoľahlivo doložiť až u Athanasia v 4. stor. po Kr. Keď už to máme vysvetlené, tak môžeme pokračovať. Treba vysvetliť, že židovský kánon je dvojaký. Palestínsky a Alexandrijsky. Alexandrijsky kánon sa týkal židov žijúcich v tzv. Diaspóre, teda mimo územia Izraela. Približne od doby 300 pred n.l. sa veľmi rozšírila gréčtina ako jazyk. Bol to následok tzv. helenistickej kultúry a židia sa tiež helenizovali. Svoje posvätné spisy prepísali do gréčtiny a niektoré ďalšie sa aj rovno písali v gréčtine. Takže niektoré posvätné spisy boli vytvorené už v gréckom jazyku. Následkom používania gréckych prepisov sa aj niektoré hebrejské originály nenávratne stratili. V tej dobe však nejestvoval ešte presne stanovený kánon. Židia svoj kánon v konečnej podobe utvorili až v období okolo roku 90 n.l. keď zvolali snem v Jamnii. Po páde Jeruzalema to bolo nové mesto duchovného života. Na sneme sa dohodli, ktoré knihy príjmu do svojho kánona a ktoré nie. Kritériom bolo samozrejme, že museli uznať, že spisy sú Bohom inšpirované. Ďalšie kritéria však boli tie, že musel existovať ich hebrejský originál a taktiež chceli potlačiť rozmáhajúce sa kresťanstvo v tej dobe a knihy ktoré často používali kresťania na obhajovanie učenia takto tiež vylúčili. Hlavným dôvodom pre tieto kritéria bolo zachovanie ich židovskej kultúry a jazyka. Po tomto sneme bol jasne stanovený a daný Palestínsky kánon. Samozrejme, že kresťania prijali zas ten Alexandrijský (tzv. Septuaginta). Je známe, že spisy Nového zákona sa taktiež písali v gréckom jazyku. Kresťania nemali starosť o zachovanie židovskej kultúry a v rannej cirkvi sa začala aj ako komunikačný jazyk používať gréčtina. Knihy ktoré obsahuje Alexandrijský kánon a nemá ich Palestínsky nazývame Deuterokanonickými knihami
(t.j. patriace k 2. kánonu) zatiaľ čo protestantské cirkvi ich považujú za apokryfy a tak ich aj označujú. Okolo 6. storočia n.l. sa začali objavovať určité pochybnosti o Božskej inšpirovanosti deuterokanických kníh. Nakoniec Luther počas reformácie ich odmietol a prijal Palestínsky kánon Starého zákona. Cirkev ich nakoniec prijala a ustanovila konečný kánon na Tridentskom koncile v roku 1546. Martin Luther bol spočiatku dosť naklonený židom. Potom čo však ho židia odmietli a nekonvertovali na protestantskú vieru napísal tri roky pred svojou smrťou knihu "O Židoch a ich klamstvách" (1543), ktorá poslúžila aj Hitlerovi pre obhajobu a ospravedlňovanie ich vraždenia a zotročovania. Navrhuje napríklad vypálenie synagóg a ich domov, spálenie náboženských kníh, zákaz pôsobenia rabínov, či vylúčenie Židov z hospodárskeho života. Jeho stúpenci ako aj evanjelické cirkvi sa od tohto jeho učenia dištancovali.

Prikladám odkaz na jedno video, ku ktorému som spravil preklad. Nedá sa tu vložiť, tak prosím, kliknite na obrázok.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 ivanp ivanp | 2. září 2012 v 13:35 | Reagovat

typický rímsko-katolícky blud...keby ste poznali písmo a to hovorí že  ,,písma boli dané židom,, tak by ste vedeli, že o tom čo patrí do starého zákona rozhodujú židia a nie rímsky katolíci...

ivanp

2 Miroslav Čonka Miroslav Čonka | 2. září 2012 v 16:02 | Reagovat

Kresťan miluje, nie napáda ako to robíš ty. Ale Ježiš povedal, ako mňa prenasledovali, tak budú aj vás. Praví učeníci sa takto nevyjadrujú. Majú v sebe lásku, nie nenávisť a odsúdenie. Nech ťa požehná Pán Ježiš a Panna Mária! Budem myslieť na teba v modlitbách, aby si dostal pravé svetlo do života. Židia chceli najmä potlačiť kresťanstvo v tej dobe a zachovať svoju suverenitu, keď tvorili svoj kánon. Odpúšťam ti tieto urážky, ktoré si napísal.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama