Udri pastiera, nech sa stádo rozpŕchne

9. září 2011 v 9:00 | Miroslav Čonka |  Zamyslenia

Jn 1:11 Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali. Neraz ľudia rozjímajú nad mnohým z Písma. Často však rozjímam o samote Pána Ježiša. On je Emmanuel, Boh s nami. Boh sa stal človekom. Pán Ježiš je Bohom, ale bol aj človekom vo všetkom podobný nám okrem hriechu. Bol splodený a narodil sa zo ženy. Jedol, pil, spal, cítil teplo aj chlad, pohladenie i bolesť. Na tieto veci sa akosi zabúda už dnes.


Pán Ježiš si vyvolil 12 učeníkov, doslova bratov podľa tela. Židia majú totižto medzi sebou veľmi silné sociálne cítenie. Udržali sa ako národ v ťažkých časoch, zachovali si vieru a tradície po tisícky rokov. Pán Ježiš si vyvolil učeníkov, ktorých nazval priateľmi. Keď ho však zajali ako zločinca, jeho priatelia sa rozpŕchli. Peter dokonca ho zapiera a vraví, že ho nepozná a nikdy s ním nebol. A zrazu je Pán Ježiš uvrhnutý do väzenia, do malej temnej cely, kde je sám a kde ho bijú a posmievajú sa mu. Vedel, že nič nespravil zlé a neprevinil sa, ale teraz je uväznený a idú ho súdiť. Koľko krát nám niekto už krivdil neprávom? Či nás doslova očierňoval a osočoval? Ako nám vtedy bolo? A on to predsa znáša pre lásku. Lásku aká nemá obdoby. Jedinečnú Božskú lásku. Koľko razy sme v živote už milovali? A koľko krát tá láska bola neopätovaná? Stačí jeden jediný raz, že to niekto zažil a vie. A koľko krát z nás už niekto zažil to, že ten koho ľúbime nám doslova ubližuje? Alebo až nenávidí a úmyselne zraňuje? Ako nám vtedy je? Ľudská láska oproti Božej je ako kvapka vody popri všetkých oceánoch. Jn 15:13 Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí život za svojich priateľov. Pán Ježiš je zrazu sám a opustený, a zavretý v úzkej, tmavej, vlhkej a zapáchajúcej cele. Koľkokrát keď mu bolo zle v detstve sa o neho starala jeho mama a bola pri ňom? Ale teraz tam byť už nemôže a predsa len myslí na trápenie svojej mamy a bolí ho to ešte viac. Každá mama vie, aké to je, keď jej dieťa trpí. Nie je takej lásky ako materská, ktorá by radšej znášala všetko utrpenie svojich detí, len aby ich videla v poriadku. Lk 2:35 - a tvoju vlastnú dušu prenikne meč -, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc." Teraz ani jeho mama pri ňom byť nemôže. Tá ktorá sa o neho starala od mala. Tá ktorá by radšej aj zomrela za neho a on to všetko vie. Cíti aj jej bolesť popri tej svojej. Vie, že už viac so svojou mamou nikdy tak nebude ako bol. Iz 53:3 Opovrhnutý a posledný z ľudí, muž bolestí, ktorý poznal utrpenie, pred akým si zakrývajú tvár, opovrhnutý, a preto sme si ho nevážili. Opustený všetkými svojimi ľuďmi, nenávidený a ubolený na duši i na tele. Zamyslime sa nad tým, keď sme v kostole a vidíme bohostánok, že On je tam sám zavretý pre veľkú lásku k nám a čaká. Čaká kedy mu tu lásku opätujeme. Kedy ho navštívime. Kedy s ním zasadneme a budeme sláviť večeru. Veď ten kto miluje aj chce byť s objektom svojej lásky. Automaticky ho to tam ťahá. Budeme ako apoštoli? Ktorí sa rozpŕchli?
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama