V mene Otca i Syna, i Ducha Svätého

9. září 2011 v 12:55 | Miroslav Čonka |  Sväté Písmo

Gn 18:1-3 A znova sa mu zjavil Pán pri terebintoch Mamreho, keď za najväčšej horúčavy dňa sedel pri vchode do stanu. Keď zdvihol oči, videl neďaleko seba stáť troch mužov. Len čo ich zbadal, utekal im od vchodu svojho stanu v ústrety, poklonil sa až k zemi a povedal: "Pane, ak nachádzam milosť v tvojich očiach, neobíď svojho služobníka;


Začal som citáciou z knihy Genezis, ktorú som si dovolil vážne vytrhnúť z kontextu. Dovolil a upozorňujem na to. Chcel som začať trošku zaujímavejšie text o Najsvätejšej Trojici. Kto by si však prečítal celý text z knihy Genezis, zistil by, že tie dve zvyšné osoby sú anjeli a len jeden je Pán. V každom prípade už v Starom Zákone jestvovalo pomenovanie Elohim pre Boha, čo je v podstate plurál, teda množné číslo a značí skôr Bohovia ako Boh. Genezis prvá kapitola dvadsiaty šiesty verš píše: Nato Boh povedal: "Urobme človeka na náš obraz a podľa našej podoby! Preklad Písma je katolícky, vydanie Spolku sv. Vojtecha. Boh(Elohim), toto je preložené ako jeden. Ďalší text však hovorí urobme a na náš. Toto pomenovanie je sporné a budú sa viesť dohady najskôr vždy prečo je to tak. Ku tomuto chcem ešte pridať citát z Jánovho evanjelia kde Pán Ježiš hovorí, že On bol prv než Abrahám. Jn 8:58 Ježiš im povedal: "Veru, veru, hovorím vám: Prv ako bol Abrahám, Ja Som." Vyzdvihuje tu svoju Božskú podstatu a jednotu s Otcom ako aj nemennosť. On tu bol vždy rovnako ako Otec i Duch Svätý. Starozákonná časť dostáva následne nový význam prečo ten pojem Elohim. Z pohľadu troch Božských osôb je to jasné. Na Boha sa nemôžeme dívať z pohľadu nejakej kauzality alebo časovej priamky, lebo On je mimo čas. Je to duchovný rozmer kde je len bytie.


Mt 28:19 Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého. Najsvätejšia Trojica je, bola a vždy bude najväčšou záhadou pre všetko stvorené. Boh nám toto tajomstvo zjavuje až v Novom Zákone. Boh však jestvuje vo večnosti, v stálej prítomnosti, nemenný a jediný naveky vekov. Vždy bol ten istý a rovnaký, a vždy aj stále je. Pán Ježiš hovorí o jednote so svojim Otcom. Jn 10:30 Ja a Otec sme jedno." Znamená to, že Boh Otec a Ježiš sú bytostne jedno, majú tú istú spoločnú božskú prirodzenosť, hoci sa od seba odlišujú ako osoba od osoby. Vieme aj to, že prejavy Ducha Svätého sú rôzne. Duch Svätý je doslova činný prvok Boha. Je to ten prvok, ktorý sa prejavuje všade. Máriu zatienil Duch Svätý a ona počala. Pán Ježiš kriesil mŕtvych, uzdravoval chorých, prorokoval, mal moc nad vecami. Kráčal po vode, rozmnožil chleby... O daroch Ducha sa zmieňuje Písmo. Vieme, že Ježiš pocítil, keď sa ho dotkla žena chorá na krvotok, že z neho vyšla sila. Mk 5:30 Ježiš hneď poznal, že z neho vyšla sila. Obrátil sa k zástupu a spýtal sa: "Kto sa to dotkol mojich šiat?" V Skutkoch apoštolov je písané ako na učeníkov zostúpil Duch Svätý na Turíce. Sk 2:2-3 Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden. Napokon celá Svätá Trojica je spomenutá ako Pán Ježiš sa zjavuje na vrchu v Galileji a vraví aby učeníci krstili všetky národy v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.


Na konci k tomuto všetkému chcem dodať Atanázovské vyznanie viery. Autorom tohto vyznania nie je sv.Atanáz ale najskôr sv. Ambróz. Obsahuje jednu z najjasnejších formulácií tajomstva Najsvätejšej Trojice a Vtelenia.


Uctievame si jedného boha v Trojici a Trojicu v jednote bez zmiešania Osôb a bez oddeľovania podstaty (substantia). Iná je totiž osoba Otca, iná Syna, iná Ducha Svätého. Avšak Otec a Syn a duch svätý majú iba jedno božstvo, rovnakú slávu, súvečnú vznešenosť. Ako (je) Otec, tak (je) Syn, tak (je) Duch Svätý: nestvorený Otec, nestvorený Syn, nestvorený Duch svätý. Večný Otec, večný Syn, večný Duch Svätý. A predsa nie sú to traja Veční, ale jeden Večný, ako ani traja Nestvorení ani traja Nezmerní, ale jeden Nestvorený, jeden Nezmerný. Takisto všemohúci Otec, všemohúci Syn, všemohúci Duch Svätý, a predsa nie sú to traja Všemohúci, ale jeden Všemohúci. Tak je Otec Boh, Syn Boh, Duch Svätý Boh, a predsa nie sú to traja Bohovia, ale len jeden Boh. Tak je Otec Pán, Syn Pán, Duch Svätý Pán, a predsa nie sú to traja Páni, ale len jeden Pán. Pretože ako podľa kresťanskej pravdy vyznávame každú Osobu jednotlivo ako Boha a Pána, tak nám katolícka viera zakazuje, aby sme hovorili o troch Bohoch alebo Pánoch. Otec nie je nikým utvorený ani stvorený, ani splodený. Syn nie je samým Otcom ani utvorený, ani stvorený, ale splodený. Duch Svätý nie je Otcom a Synom ani utvorený, ani stvorený, ani splodený, ale vychádzajúci. Je teda jeden Otec, nie traja Otcovia, jeden Syn, nie traja Synovia, jeden Duch Svätý, nie traja Duchovia Svätí. A v tejto trojjedinosti nič nie je skôr alebo neskôr, nič nie je väčšie alebo menšia, ale všetky tri Osoby sú si rovnako večné a rovnako veľké. A tak treba vo všetkom, ako už bolo vyššie povedané, i uctievať jednotu v Trojici i Trojicu v jednote. Kto teda chce byť spasený, nech toto verí o Trojici.

Ale k večnej spáse je ďalej potrebné úprimne veriť aj vo vtelenie nášho Pána Ježiša Krista. Teda pravá viera je toto: Musíme veriť a vyznávať, že náš Pán Ježiš Kristus, Syn Boží, je boh a človek. ako Boh je splodený z podstaty Otca od večnosti, a ako človek je zrodený z podstaty matky v čase. Dokonalý Boh, dokonalý človek, pozostávajúci z rozumovej duše a z ľudského tela. Rovný s Otcom čo do božstva, menší ako Otec čo do ľudskosti. A hoci je boh a človek súčasne, nie sú to dvaja, ale jeden Kristus. Jeden je však nie zmenou božstva na telo, ale že boh prijal ľudskosť. Jeden naskrze nie zmiešaním podstaty, ale jednotou osoby, lebo ako rozumová duša a telo tvoria iba jedného človeka, tak je aj Boh a človek iba jeden Kristus, ktorý za nás trpel pre našu spásu, zostúpil k tým, čo sú v podsvetí, tretieho dňa vstal z mŕtvych, vystúpil do neba, sedí po pravici Otca. Odtiaľ príde súdiť živých a mŕtvych. Pri jeho príchode všetci ľudia vstanú vo svojich telách a vydajú počet zo svojich vlastných skutkov. A tí, čo robili dobre, vojdú do večného života, tí však, čo robili zlé, do večného ohňa. Toto je katolícka viera. Kto ju úprimne a pevne nevyznáva, nemôže byť spasený.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama