Židovská svadba

8. září 2011 v 18:46 | Miroslav Čonka |  História

Evanjelium podľa Matúša − Mt 1, 18-23

S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom. Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého. Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť. Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: "Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš; lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov." To všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal ústami proroka: "Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel," čo v preklade znamená: Boh s nami.

Ako to bolo vlastne so zásnubami a svadbou v tej dobe v Izraeli?


Keď sa mladý žid v tej dobe plánoval oženiť, tak si vyhliadol nevestu a dlhý čas ju pozoroval a vypytoval sa na ňu. Keď si bol úplne istý, tak sa vybral do domu jej otca, aby ju požiadal o ruku. Vzal si so sebou koženú kapsu v ktorej boli tri veci. Do domu jej otca prišiel neohlásene. Otec dievčaťa ho potom zaviedol do hlavnej miestnosti domu a posadil ho na jednu stranu stola pričom zavolal svoju dcéru a posadil ju na druhú stranu stola. Mladík otvoril kapsu a vytiahol ketubu (manželskú zmluvu), ktorá bola už dopredu napísaná. Obsahovala sľuby muža - sľub lásky, vernosti, starostlivosti a zaopatrenia, ale aj požiadavky úcty, poslušnosti, vernosti a starostlivosti o manželove potreby a ďalšie podmienky spoločného života. V zmluve bola stanovená aj cena za nevestu - mohár. Náklady za výchovu dcéry sa mali rodine vrátiť totiž späť. Cenu za nevestu určil otec ženícha pričom ju otec nevesty musel schváliť. Ak sa dohodli, tak ženích vytiahol pohár, ktorý naplnil vínom. Pri pohľade do očí nevesty ho posunul ku nej. Znamenalo to spečatenie zmluvy. Nevesta mohla vtedy buď pohár odsunúť späť ku ženíchovi, čím vyjadrila nesúhlas so vzťahom, alebo mohla ho nechať tak a ísť sa povypytovať na ženícha, aby jej povedali, aký je a mohla si to ešte rozmyslieť. Vypitím pohára vína však spečatila zmluvu a znamenalo to, že sú už v podstate manželmi. Ženích následne vybral z kapsy peniaze, šperky a náramky pre nevestu. Potom sa jej pozrel do očí a povedal, že ide pre ňu pripraviť miesto. Bola to izba v dome jeho otca pre svadobnú noc ako aj dom pre spoločné bývanie po svadbe. Všetko konal pod dohľadom svojho otca a ten aj povedal, kedy je všetko správne pripravené. Otec ženícha určil aj čas svadby.


Nevesta po tú dobu mala na starosti niekoľko činností. Zaobstarala si závoj, ktorý značil, že je už zadaná, šila si svadobné šaty, každý deň opakovala kúpeľ a aj čítala svadobnú zmluvu nad ktorou rozjímala. Na okno svojej izby položila olejovú lampu a každý deň do nej pridávala olej a strihala knôt. Lampa musela horieť nepretržite.


Keď ženích dostaval dom a otec súhlasil s tým, že sa môžu vziať, tak ženích vo svadobnom rúchu s priateľmi šiel po nevestu. Často to bývalo neskoršie večer. Priatelia vykrikovali všade na okolo: Ženích ide! Ten vyzeral svetlo lampy svojej vyvolenej. Keď ho však nenašiel horieť, tak v ceste už nepokračoval. Znamenalo to, že oná má už svoje srdce inde a nedalo sa to nijako vysvetliť a ani zmeniť. Ak však horelo, začula už aj ona krik priateľov a s družičkami mu vyšla v ústrety. Po svadobnom obrade ju voviedol do domu svojho otca a po siedmich dňoch do ich domu.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 biroscakovarenata biroscakovarenata | 8. září 2011 v 23:08 | Reagovat

Áno, dnešné evanjelium...
Zaujímavé dvorenie. Trošku komplikované. Dievča si muselo dávať veľký pozor, čo kedy urobí, aké gesto aby nebolo zle vysvetlené. Myslím, že jednoduchšie by bolo opýtať sa na rovinu a dostať jednoznačnú odpoveď. No, keďže ľudia žili tou dobou, určite nemali problémy s dodržiavaním tradícií a rituálov. Dnes si všetko zjednodušujeme, čo je na škodu  vzťahu.
Povedala by som, že to bolo krajšie :-) Impulz vychádzal od muža, žena však mala možnosť voľby. Neprechovával muž k žene väčšiu úctu ako dnes?
Zarazila ma však tá "ketuba" (manželská zmluva)? Dnes sa veľmi odsudzuje. A ešte "mohár" (cena za nevestu). Toto však muselo byť pre ženu ponižujúce.

2 Miroslav Čonka Miroslav Čonka | 9. září 2011 v 9:59 | Reagovat

Nuž, tá manželská zmluva, to bolo v tom čase niečo inšie ako dnes. Obsahovala vzájomné sľuby nad ktorými mala nevesta počas zasnúbenia rozjímať, aby ich mohla v manželstve lepšie napĺňať. V tej dobe žena patrila k mužovmu majetku. Preto ten mohár. Ženích zaplatil otcovi dcéry za jej výchovu a výdavky na ňu pokiaľ sa nevzali. Potom odišli bývať spolu. Majetok zásadne dedil iba muž. Z evanjelia však vieme, že sa to v tej dobe tiež dosť zvrhlo a ľudia sa rozchádzali a brali. Pán Ježiš preto povyšuje manželstvo na sviatosť a hovorí, že ktokoľvek by prepustil svoju manželku a vystavil jej priepustný list pre niečo iné ako pre neveru, tak sa dopúšťa hriechu cudzoložstva a ktokoľvek by si vzal už prepustenú ženu, tak smilní. Týmto hovorí, že manželstvo je nerozlučné a trvá do smrti.

3 biroscakovarenata biroscakovarenata | 13. září 2011 v 23:32 | Reagovat

V nedeľu som pozerala film, ktorý odvysiela TV Doma vo štvrtok o 20:00 hod. Príbeh narodenia. Je tu vyobrazená strastiplná cesta P. Márie a Sv. Jozefa, z Nazareta do Betlehema, kde sa narodí Pán Ježiš.
Po tvojich slovách som si viacej všímala časť, kedy Sv. Jozef prichádza do domu požiadať o ruku P. Márie. Lepšie som chápala ich gestá a správanie. :-) Dík. Pozri si ho, je naozaj pekný. :-)

4 Miroslav Čonka Miroslav Čonka | 14. září 2011 v 0:38 | Reagovat

Príbeh narodenia som videl. Dokonca ho mám napálený na DVD.

5 Miroslav Čonka Miroslav Čonka | 20. září 2011 v 13:23 | Reagovat

Slovo ketuba je v hebrejčine odvodené od slova písmo a toto písmo dáva budúci nádejný manžel svojej nádejnej manželke. Zmluva popisuje vcelku podrobne manželove povinnosti počas manželstva, upravuje dedičské nároky v prípade jeho smrti a zabezpečenie detí narodených z tohto manželstva. Okrem toho zmluva jasne popisuje záväzok majetkového vyplatenia manželky v prípade rozvodu (zvyčajne nie malého, aby zmluva skôr odradzovala od rozvodu, ako naň navádzala).Rozvod v judaizme nie je zakázaný, v niektorých prípadoch dokonca odporúčaný, aj keď úlohou každého je prekonávať životné prekážky tak, aby sa rozvodu vyhol. Pravidlá rozvodu, alebo skôr pravidlá na usporiadanie, ako majetkových, tak osobných vzťahov po rozvode, sú vcelku detailne popísané v ketube – manželskej zmluve. Dôvodom rozvodu môžu byť rôzne situácie, najmä však neplnenie si manželských povinností, nevera, násilie a pod. Rozvodová zmluva sa nazýva get a akt rozvodu je dokonaný prevzatím getu manželkou alebo jej právnym zástupcom od manžela. Treba priznať, že postavenie manželov, keď sa jedná o rozvod, nie je vždy rovnoprávne a žena nemá právo podať žiadosť o rozvod. Rabínsky súd však v súčasnosti môže v určitých prípadoch nariadiť manželovi, aby sa rozviedol.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama