Říjen 2011

Cirkev je banda zloduchov

31. října 2011 v 17:41 | Miroslav Čonka |  Zamyslenia
Pohoršilo, urazilo? V každom prípade zaujalo a upútalo pozornosť. Názov bulvárneho charakteru je často šokujúci, ale článok sa potom doslova sám predáva. Mojim zámerom bolo iba upriamiť hlavne pozornosť na článok a nie pohoršiť alebo uraziť niekoho. Čo som tým myslel, vysvetlím ďalej.

Koľkí z nás sa už stretli s tvrdením, že načo niekto chodí do kostola keď je taký a taký. Bežný argument človeka, ktorý hovorí, že on môže byť dobrý aj bez Boha. Nuž môže byť, ale načo vlastne potom by bol dobrý? Veď ak Boh nie je, tak môže byť všetko dovolené. Jediným dôvodom byť dobrý, je asi len to, aby sa celá spoločnosť nezvrátila úplne a nevypukla možno anarchia. Nuž a kresťanstvo nie je len o nejakých etických a morálnych hodnotách. Je o samotnej spáse človeka. Človek hádam už od nepamäti sa snažil priblížiť k Bohu a stroskotával, lebo zo svojej pozície na Boha dosiahnúť nemohol. Celý krok bol teda závislý od Boha. On sa musel skloniť ku človeku. Čože je človek, že naň pamätáš a syn človeka, že sa ho ujímaš? Píše sa to v žalme. Každý jeden človek teda potrebuje milosť od Boha aby sa k nemu dostal. Apoštol Pavol píše, že všetci zhrešili a nie je v nás Božia milosť. A toto je to, čím je cirkev. Skupinou hriešnikov, ktorí si však uvedomujú svoju hriešnosť a chyby, a priznávajú, že potrebujú Boha vo svojom živote. Tí ľudia, čo naozaj žijú svoju vieru a majú lásku v sebe, sa stávajú lepšími. To je jasné, to je potvrdené. Sám viem ako som žil a ako žijem teraz. Ľudia, ktorí sú však spokojní so svojim životom, tí Boha jednoducho nepotrebujú. Nehľadajú ho. Tým sa zdá, že cirkev by mala byť tvorená samými skvelými a dokonalými ľuďmi. Možno im prekáža to, namýšľaním si, že my tým, že navštevujeme kostol chceme sa nad nich vyvýšiť a tak získať aj právomoc ich súdiť a odsúdiť za ich štýl života bez Boha. Na druhej strane sa v samotnej cirkvi aj takýto pyšný a namyslený zákonníci či farizeji nachádzajú, čo majú do bodky naštudovaný katechizmus, do bodky ovládajú cirkevné právo, poznajú encykliky pápežov, vyznajú sa v Písme a sú najlepší priatelia s pánom farárom, obľubujú popredné miesta v kostoloch, ukazujú svoj zbožný život a ohovárajú a odsudzujú kadekoho. Bijú sa do pŕs a ďakujú Bohu, že nie sú ako ostatní. Od čias Pána Ježiša toto nevymizlo, len to vzalo inú podobu. Ale aj takíto majú svoje miesto v cirkvi, lebo tiež sú to omylný a chybný hriešny ľudia, čo si to ani sami neuvedomujú. Cirkev netvoria krásni, úžasní, dokonalí ľudia. Tvoria ju hriešnici, ktorí potrebujú Boha v živote. Všetci sme náchylný ku hriechu a k robeniu zla. Lebo zo srdca človeka vychádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, krivé svedectvá, rúhanie. A človek ak aj chce robiť dobro, tak je mu blízke zlo. Ježiš nám však vraví, neodsudzujem ťa. Keď sme chorí, tak automaticky navštívime lekára aby nás liečil a po čase nás aj vyliečil z choroby. Nikto nám nehovorí, že načo chodíš k lekárovi, keď si chorý. Idem k lekárovi práve preto, že som chorý. Idem k Bohu, pretože som hriešnik a nie je vo mne dobro. Idem na omšu si po eucharistiu ako keď si chorí človek berie tabletku, aby ho vyliečila. Tak nám dáva eucharistia posilu a lieči nás z hriechu. Ježiš povedal jasne, že chorí predsa potrebujú doktora a nie zdraví. Preto už za svojho pôsobenia k sebe priťahoval tlupu pochybných ľudí, často na okraji spoločnosti, či nenávidených. Ostatní mu to vyčítali. Povedal, že mýtnici a neviestky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva. A samého Ježiša nazývali pijanom a pažranom. Vyčítať hriešnikovi návštevu kostola je ako vyčítať chorému návštevu doktora. Prečo nie si zdravý, keď chodíš k doktorovi? Veď by si mal byť potom zdravý.My kresťania nerobíme dobro preto aby sme sa nejakými skutkami dostali do neba, pretože to nie je možné. Robíme dobro pre lásku a kvôli láske. Láska je to, čo v nás musí byť, aby sme žili svoju vieru, nesúdili, odpúšťali, mali k sebe úctu a rešpekt a takto dodržiavali Boží zákon. Naša viera nie je len nejaký súhrn etických a morálnych príkazov, ktoré musíme dodržiavať preto, že je to správne a tak sa to sluší a patrí, a tak ma to naučil ocko a mamka. Naša viera hovorí, milujem a preto činím dobro. Cirkev je plná hriešnikov, ale netreba si brať vždy ten najhorší príklad. Cirkev má svojich svätých, ktorí ukazujú príklad všetkým a práve preto a na to ich má. Kto žije svoju vieru, toho aj Ježiš postupne uzdravuje. Kto však nežije vieru, a navštevuje bohoslužby, je ako keby chodil k lekárovi, ale ignoroval liečbu, lebo by nebral lieky, nešiel by na vyšetrenie, nešiel by niekam na terapiu. A nakoniec nezabúdajme, na čom stojí celá cirkev. Čo je základ a uhoľný kameň celej cirkvi. Je to dokonalý človek, je to Boh, je to Ježiš Kristus. A dom, ktorý ma taký silný základ nezmetie nič. Jeho dokonalosť ospravedlňuje všetku tú našu nedokonalosť a hriešnosť.


Strana Magnificat Slovakia

28. října 2011 v 14:27 | Magnificat o.z. |  Život
Voľba dneška
"Drahé deti! Dnes vás pozývam aby ste sa modlili a postili na moje úmysly, pretože satan chce zničiť môj plán. … Mnohí prijali moje pozvanie, ale ohromný je počet tých, ktorí nechcú počuť ani prijať moje pozvanie. Preto vy, ktorí ste povedali áno, buďte silní a rozhodní."

Milí priatelia! Buďte rozhodní a silní! To je odkaz Panny Márie do týchto dní. Prečo nám to hovorí? Sami vidíme okolo seba, čo sa deje. Na koho sa spoľahnúť? Od koho čakať riešenie? My to vieme. Je to samotná Panna Mária, ktorá zvíťazí nad Zlým. Situácia je jasná. K tomu, aby som bol silný a rozhodný, potrebujem živú vieru a modlitbu.

"V srdciach v ktorých horí oheň živej viery, horí oheň života a ním je Ježiš sám. A tak vaše rodiny nebudú chladné, ale bude v nich horieť oheň lásky a jednoty". Myrna Nazzour nám pred niekoľkými týždňami prišla zdôrazniť, a to priamo na Slovensko, kam prvýkrát doniesla aj zázračnú ikonu Panny Márie z Damašku: Jednota, láska, pokoj! To potrebuje dnešné ľudstvo, to potrebuje Cirkev, Slovensko, každá rodina.

Milí priatelia, Ježiš povedal: "Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu". (Mk 16,15-18) To isté dnes k nám hovorí Panna Mária. Nemáme Evanjelium hlásať iba medzi sebou, len tým, ktorí sú nám naklonení a ústretoví. Pomôžme Márii v boji so satanom! Svet sa zmieta v tomto boji. Celý svet čaká na riešenie, aj naša spoločnosť. Sú len dve možnosti. Sloboda alebo otroctvo. Večný život, alebo večná smrť. Boh alebo satan… To je voľba dneška. Anton Selecký

Strana Magnificat Slovakia
strana ľudí dobrej vôle
"Choďte do celého sveta a hlásajte Evanjelium všetkému stvoreniu…"

Milí priatelia, presne pred rokom sme vás vyzvali na mobilizáciu.
Dnes sme tu opäť s výzvou. Situácia je nanajvýš vážna. Preto ponúkame každému z vás túto možnosť:
Ide o založenie politickej strany Magnificat Slovakia. Bude to úplne nová organizácia. Magnificat Slovakia ako združenie bude pôsobiť aj naďalej bezo zmien.

Založenie strany v tejto situácii považujeme za mimoriadne a dôležité.

Program strany Magnificat Slovakia vychádza zo stanov nášho združenia.

Tie, ako už viete, tieto sú väčšinou občianskym sformulovaním posolstiev a výziev Panny Márie každému z nás. Stanovy ako aj program Magnificat Slovakia vychádza z Magnificatu (chválospevu) Panny Márie, ktorá jediná pomáha a môže pomôcť dnešnému svetu. Preto aj celú túto iniciatívu zverujeme do Jej Srdca.

Svojím podpisom pripojíš svoj súhlas k tomu, aby Magnificat Slovakia mohol aj na takom fóre ako vláda či parlament iniciovať alebo zasahovať do vážnych rozhodnutí, ktoré sa týkajú našej vlasti a teba osobne. Aby mohol presadzovať duchovne a občiansky prospešné aktivity.

Magnificat Slovakia nemá byť novou strechou starých politických tvárí. Strana Magnificat Slovakia ale chce byť otvorenou pre každého poctivého občana dobrej vôle.

Času nie je veľa. Ak sa teda rozhodneš pre podporu strany Magnificat Slovakia, stačí, ak podpíšeš a zoženieš niekoľko podpisov vo svojom okolí (rodine).

Po podpísaní prosíme urýchlene poslať hárok na uvedenú adresu .
Termín registrácie je do 15. novembra 2011. Je to takmer symbolický dátum. Áno, Slovensko potrebuje druhý - "opravný" November…

Všetkým signatárom vyslovujem vrelú vďaku, a zároveň Magnificat Slovakia vyhlasuje modlitbovú aktivitu na úmysly Panny Márie, a to až do predčasných parlamentných volieb v marci 2012

Za prípravný výbor strany Magnificat Slovakia:
Anton Selecký
Prikladáme podpisový hárok. Prosíme záujemcov, aby ho vyplnili úplne a čitateľne. Ďakujeme!
Informácie o vývoji a situácii budeme prinášať postupne.
Programové tézy
strany Magnificat Slovakia,
1. Presadenie v Ústave SR zmienky o Bohu a Patrónke Slovenska, Sedembolestnej Panne Márii, ktorej sviatok je štátnym sviatkom SR.
Ochrana a rozvoj duchovného a kultúrneho dedičstva sv. Cyrila a Metoda na Slovensku,
2. Ochrana ľudského života v každom štádiu, od počatia až po prirodzenú smrť
3. Ochrana a rozvoj duchovnej a spoločenskej integrity slovenského národa, jeho tradícií, povedomia, kultúry a histórie
4. Rešpekt a vzájomná spolupráca s historicky etablovanými národnostnými menšinami na území Slovenska
5. Ustanovenie Zákona na ochranu prirodzenej rodiny a morálky, ako aj mravnej výchovy detí a mládeže
6. Prijatie Zmluvy SR so sv. Stolicou o výhrade svedomia
7. Podpora cirkevného školstva, materských škôlok a jaslí
8. Rozvoj a podpora drobného podnikania a malých fariem
9. Rozvoj domáceho poľnohospodárstva a potravinovej sebestačnosti
10. Zákonom garantovaná zdravotná a sociálna starostlivosť o ľudí v núdzi
11. Právo na spoločenské uplatnenie a spravodlivú mzdu každého občana
12. Transparentná sloboda prejavu a práva na objektívne informácie
13. Obnova resp. budovanie ekonomickej a právnej nezávislosti Slovenska
14. Spravodlivé a nezávislé súdnictvo
15. Ochrana vodného, pôdneho a lesného fondu Slovenska pred privatizáciou a zneužitím
www.magnificat.sk, magnificat@astonline.sk
Podpisový hárok

Jozef Tiso

28. října 2011 v 14:23 Život
Katolícky kňaz a slovenský prezident. Odpočinutie večné daj mu Pane!

Dr. Jozef Tiso (životopisný profil)


Jozef Tiso mi zachránil život a ďalším 800 deťom


Posledný prejav prezidenta Dr. Jozefa Tisa


Rozsudok nad Dr. Jozefom Tisom (1947)


Mons. Ján Sokol o Slovenskom štáte


Hrob Dr. Jozefa Tisa



Kázeň na dnes 27.10.2011

27. října 2011 v 9:19 | Daniel Dian |  Kázne

Kázeň na dnes 26.10.2011

26. října 2011 v 11:05 | Marián Bér |  Kázne

"Pápež! Kde je Kristus?" Pýtal sa protestujúci, ktorý zapálil Bibliu

26. října 2011 v 5:53 | radiovaticana.org |  Život
Protestujúci muž zapálil na vatikánskom námestí sv. Petra Bibliu a kričal na pápeža: "Pápež! Kde je Kristus?" Zasahovať musela Švajčiarska garda.

Počas nedeľňajšieho svätorečenia trojice nových svätých sa vyšplhal na kolonádu námestia sv. Petra vo Vatikáne muž v strednom veku. Zapálil Bibliu a rozhadzoval zapálené stránky knihy. "Hej, pápež," zvolal v angličtine: "Kde je Kristus?" Pol polhodinovom prehováraní sa Švajčiarskej garde podarilo prehovoriť ho, aby zišiel dole. Podľa neskorších informácií išlo o občana Rumunska.


Trojica nových svätých

Pápež v nedeľu vysvätil troch svätých - dvoch Talianov a Španielku.
  • Guido Maria Conforti (1865 - 1931) bol zakladateľ Spoločnosti svätého Františka Xaverského pre zahraničné misie. Tejto kongregácii bola zverená evanjelizácia hlavne v Číne a už v roku 1896 tam poslal prvých dvoch misionárov. V roku 1902 bol menovaný za arcibiskupa v Ravenne, avšak po krátkom čase sa tohto úradu zriekol zo zdravotných dôvodov a venoval sa viac ním založenej kongregácii, hlavne formácii mladých misionárov. Zomrel v roku 1931. V roku 1996 ho Ján Pavol II. vyhlásil za blahoslaveného. V súčasnosti Xaverskí misionári pôsobia okrem Ázie aj v Európe, Amerike a Afrike.
  • Luigi Guanella (1842 - 1915) založil 2 kongregácie: mužskú - Spoločnosť služobníkov Božej lásky a ženskú - Inštitút dcér Panny Márie Božej Prozreteľnosti, s cieľom pomôcť tým najchudobnejším a trpiacim, chorým, opusteným, osamoteným starým ľuďom, deťom, mládeži, emigrantom a psychicky postihnutým. Kongregácie sa veľmi rýchlo rozšírili po celom Taliansku, Švajčiarsku, ale aj v Amerike a Afrike. Vyznačoval sa vlastnosťami, ktoré nadobudol už v rodine - obetavosťou, pracovitosťou, bol samostatný, trpezlivý, pevný v rozhodovaní a mal veľkú vieru. Osobitnú pozornosť venoval tým najchudobnejším.
  • Španielka Bonifacia Rodriguézová Castrová (1837 - 1905) bola zakladateľkou Spoločnosti Nepoškvrneného počatia a sv. Jozefa. Rozrástlo sa to na novú kongregáciu Pomocníkov Sv. Jozefa, venujúcich sa spirituálnej formácii a ochrane žien pracujúcich v továrňach. Ale iba 8 rokov po založení kongregácie bola sestra Bonifácia odvolaná z postu matky predstavenej po tom, ako ostatné sestry sa postavili proti nej. Od biskupa však dostala povolenie začať nový rád v Zamore, ale komunita v Salamanke odmietla byť v spojení s touto novou komunitou. V auguste 1905 sestra Bonifácia zomrela. Po takmer 2 rokoch sa komunity v Salamanke a Zamore spojili do jednej kongregácie a tak sa splnili modlitby sestry Bonifácie.

O láske a odpustení

25. října 2011 v 12:18 | Miroslav Čonka |  Zamyslenia
Toto sú asi dve z úplne najzákladnejších vecí, ktoré by mal mať každý veriaci kresťan. Na láske totiž stojí celý Boží zákon a od nej závisí aj odpustenie.



Minule som si tak písal na známom četovaciom slovenskom portáli a občas tak si pozriem aj na tú plochu ako tam vyskakujú rôzne správy od ľudí. Niekedy si pozriem viac o tých ľuďoch niečo, čo o sebe napísali. Nuž a jedno dievča malo tam napísanú takú známu vec, ktorá hovorí o odpustení ale o nezabúdaní. Ako veriaci ľudia poznáme, že Pán v Písme nám hovorí o odpustení a nespomenutí si viac na hriechy. Spomínajú to dvaja veľkí proroci Izaiáš a Jeremiáš a dokonca je to spomínané aj v liste Hebrejom (Židom). Ona samozrejme najskôr nepatrila medzi veriacich kresťanov, ale začal som s ňou debatu. Napísala mi, ako ľúbi jedného chlapca, ale on ju vždy zraňuje, no ona mu odpúšťa. Tu vidíme doslova tú paralelu na Boha a prepojenie odpustenia s láskou. Preto aby s ním bola, je schopná mu odpustiť, i keď ju to zraňuje. Pána tiež urážame a zraňujeme svojimi hriechmi, lenže nám je ochotný vždy odpustiť a prijať nás k sebe, pre lásku k nám. Nakoniec som jej napísal, že ani nevie ako je blízko k Bohu. Pán nám takto udeľuje poznanie skrze vlastné prežívanie toho, čo približne zažíva On. Aj keď je to naozaj len približne, pretože nikto Boha neobsiahne. To naše malé je už často dosť aj pre nás. Odpustenie a nespomenutie si viac na zlo, teda zabudnutie je však pre nás veľmi dôležité. Pretože tým, že si spomíname na zlo, ktoré bolo spáchané proti nám, hromadíme si zranenia vo svojej duši. To sa nám kopí a kopí na hromadu. Nakoniec v sebe máme plno zranení a sme ako ubití palicou. Nemôžeme prežívať Pánovu blízkosť a prítomnosť ako by sme mali. Nahromadili sme si celý vrch, ktorý bráni tomu, aby v nás pôsobil Jeho Duch Svätý. A my predsa chceme cítiť jeho prítomnosť a tak sa začneme modliť, zúčastňovať sa adorácii, kadejakých stretnutí a stále nič. Ideme na spoveď aj častejšie a nič. Ovocie Ducha sa neprejavuje a to je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť. Vidíme ich na iných a snažíme sa kadejako a nič. Ako to však je, veď my sa tak príšerne a úporne snažíme, a prosíme, a ovocie neprichádza. Odpustili sme, ale sme však nezabudli. V duši máme hromadu haraburdia z nezabúdania. Nie nadarmo nám Pán Ježiš hovorí aby sme ho nasledovali, aby sme sa mu pripodobnili. On vraví, odpustím im hriechy a viac si na nich nespomeniem. A v knihe proroka Jeremiáša sa píše: Lež obťažoval si ma svojimi hriechmi, trápil si ma svojimi neprávosťami. Ja, ja som to, čo kvôli sebe zotriem tvoje hriechy a nespomeniem si na tvoje neprávosti. Pán nehovorí, že kvôli nemu ale kvôli sebe samému zotrie jeho a naše hriechy a odpustí, aby ho viac neobťažovali a netrápili. Satan nám hovorí, odpusť, ale nezabudni. Pán a jediný pravý Boh, Svätý Izraela hovorí, odpúšťam a viac si už nespomeniem. Milujme sa, odpúšťajme si a nespomínajme si viac na hriechy toho druhého, aby sa Boží Duch a jeho ovocie mohli naplno v nás prejavovať. Nech vás žehná Pán!