Cirkev je banda zloduchov

31. října 2011 v 17:41 | Miroslav Čonka |  Zamyslenia
Pohoršilo, urazilo? V každom prípade zaujalo a upútalo pozornosť. Názov bulvárneho charakteru je často šokujúci, ale článok sa potom doslova sám predáva. Mojim zámerom bolo iba upriamiť hlavne pozornosť na článok a nie pohoršiť alebo uraziť niekoho. Čo som tým myslel, vysvetlím ďalej.

Koľkí z nás sa už stretli s tvrdením, že načo niekto chodí do kostola keď je taký a taký. Bežný argument človeka, ktorý hovorí, že on môže byť dobrý aj bez Boha. Nuž môže byť, ale načo vlastne potom by bol dobrý? Veď ak Boh nie je, tak môže byť všetko dovolené. Jediným dôvodom byť dobrý, je asi len to, aby sa celá spoločnosť nezvrátila úplne a nevypukla možno anarchia. Nuž a kresťanstvo nie je len o nejakých etických a morálnych hodnotách. Je o samotnej spáse človeka. Človek hádam už od nepamäti sa snažil priblížiť k Bohu a stroskotával, lebo zo svojej pozície na Boha dosiahnúť nemohol. Celý krok bol teda závislý od Boha. On sa musel skloniť ku človeku. Čože je človek, že naň pamätáš a syn človeka, že sa ho ujímaš? Píše sa to v žalme. Každý jeden človek teda potrebuje milosť od Boha aby sa k nemu dostal. Apoštol Pavol píše, že všetci zhrešili a nie je v nás Božia milosť. A toto je to, čím je cirkev. Skupinou hriešnikov, ktorí si však uvedomujú svoju hriešnosť a chyby, a priznávajú, že potrebujú Boha vo svojom živote. Tí ľudia, čo naozaj žijú svoju vieru a majú lásku v sebe, sa stávajú lepšími. To je jasné, to je potvrdené. Sám viem ako som žil a ako žijem teraz. Ľudia, ktorí sú však spokojní so svojim životom, tí Boha jednoducho nepotrebujú. Nehľadajú ho. Tým sa zdá, že cirkev by mala byť tvorená samými skvelými a dokonalými ľuďmi. Možno im prekáža to, namýšľaním si, že my tým, že navštevujeme kostol chceme sa nad nich vyvýšiť a tak získať aj právomoc ich súdiť a odsúdiť za ich štýl života bez Boha. Na druhej strane sa v samotnej cirkvi aj takýto pyšný a namyslený zákonníci či farizeji nachádzajú, čo majú do bodky naštudovaný katechizmus, do bodky ovládajú cirkevné právo, poznajú encykliky pápežov, vyznajú sa v Písme a sú najlepší priatelia s pánom farárom, obľubujú popredné miesta v kostoloch, ukazujú svoj zbožný život a ohovárajú a odsudzujú kadekoho. Bijú sa do pŕs a ďakujú Bohu, že nie sú ako ostatní. Od čias Pána Ježiša toto nevymizlo, len to vzalo inú podobu. Ale aj takíto majú svoje miesto v cirkvi, lebo tiež sú to omylný a chybný hriešny ľudia, čo si to ani sami neuvedomujú. Cirkev netvoria krásni, úžasní, dokonalí ľudia. Tvoria ju hriešnici, ktorí potrebujú Boha v živote. Všetci sme náchylný ku hriechu a k robeniu zla. Lebo zo srdca človeka vychádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, krivé svedectvá, rúhanie. A človek ak aj chce robiť dobro, tak je mu blízke zlo. Ježiš nám však vraví, neodsudzujem ťa. Keď sme chorí, tak automaticky navštívime lekára aby nás liečil a po čase nás aj vyliečil z choroby. Nikto nám nehovorí, že načo chodíš k lekárovi, keď si chorý. Idem k lekárovi práve preto, že som chorý. Idem k Bohu, pretože som hriešnik a nie je vo mne dobro. Idem na omšu si po eucharistiu ako keď si chorí človek berie tabletku, aby ho vyliečila. Tak nám dáva eucharistia posilu a lieči nás z hriechu. Ježiš povedal jasne, že chorí predsa potrebujú doktora a nie zdraví. Preto už za svojho pôsobenia k sebe priťahoval tlupu pochybných ľudí, často na okraji spoločnosti, či nenávidených. Ostatní mu to vyčítali. Povedal, že mýtnici a neviestky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva. A samého Ježiša nazývali pijanom a pažranom. Vyčítať hriešnikovi návštevu kostola je ako vyčítať chorému návštevu doktora. Prečo nie si zdravý, keď chodíš k doktorovi? Veď by si mal byť potom zdravý.My kresťania nerobíme dobro preto aby sme sa nejakými skutkami dostali do neba, pretože to nie je možné. Robíme dobro pre lásku a kvôli láske. Láska je to, čo v nás musí byť, aby sme žili svoju vieru, nesúdili, odpúšťali, mali k sebe úctu a rešpekt a takto dodržiavali Boží zákon. Naša viera nie je len nejaký súhrn etických a morálnych príkazov, ktoré musíme dodržiavať preto, že je to správne a tak sa to sluší a patrí, a tak ma to naučil ocko a mamka. Naša viera hovorí, milujem a preto činím dobro. Cirkev je plná hriešnikov, ale netreba si brať vždy ten najhorší príklad. Cirkev má svojich svätých, ktorí ukazujú príklad všetkým a práve preto a na to ich má. Kto žije svoju vieru, toho aj Ježiš postupne uzdravuje. Kto však nežije vieru, a navštevuje bohoslužby, je ako keby chodil k lekárovi, ale ignoroval liečbu, lebo by nebral lieky, nešiel by na vyšetrenie, nešiel by niekam na terapiu. A nakoniec nezabúdajme, na čom stojí celá cirkev. Čo je základ a uhoľný kameň celej cirkvi. Je to dokonalý človek, je to Boh, je to Ježiš Kristus. A dom, ktorý ma taký silný základ nezmetie nič. Jeho dokonalosť ospravedlňuje všetku tú našu nedokonalosť a hriešnosť.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 vestec vestec | Web | 13. ledna 2012 v 0:14 | Reagovat

Dobry clanek, hezky blog, podivas se na muj webik?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama