Diabol sa nebojí tých, ktorí pracujú pre Boha

13. října 2011 v 8:21 | Peťka Onderčinová |  Zamyslenia
Prebraté z mojakomunita.sk od Peťky Onderčinovej

Na úvod sa chcem ospravedlniť za taký bulvárny štýl nadpisu. Slúži len nato, aby upútal pozornosť :-). A aj keď možno znie divne, je pravdivý. Satan sa totiž naozaj nebojí tých, ktorí pracujú pre Boha. On sa bojí tých, ktorí sú s Bohom spojení. Je v tom rozdiel. Z jeho pohľadu je totiž úplne jedno, či človek pracuje alebo nepracuje pre Boha (napríklad ako animátor, kňaz a pod.). Ak totiž nie je s Bohom v spojení, satan má už dopredu vyhraté. Vidíme teda, že nestačí pre Boha pracovať, ale treba byť v spojení s ním. Byť zjednotený s ním.
V Jánovom Evanjeliu nám Ježiš hovorí: "Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť. Ak niekto neostane vo mne, vyhodia ho von, ako ratolesť a uschne. Potom ich pozbierajú, hodia ich do ohňa a zhoria." (Jn 15, 5-6) Ak nebudeme napojení na Boha, čiže nebudeme mať s ním spojenie, uschneme a budeme hodení do ohňa - satan vyhral... No ak budeme na Ježiša naštepení ako ratolesti na viniči, budeme prinášať veľa ovocia a satan nás neporazí. Nebude mať šancu, lebo kto je väčší ako Boh?
Táto satanova stratégia odpojiť nás od Boha je veľmi jednoduchá, no veľmi účinná. Niekde som o tom čítala príbeh: V pekle sa konala porada všetkých zlých duchov. Témou bolo, ako čo najrýchlejšie a najefektívnejšie dostať ľudí do zatratenia. Slova sa ujal satan: "Mám perfektný plán ako ľudí extrémne jednoducho dotiahnuť sem, do pekla..." Všetci čerti zvedavo zbystrili pozornosť. Satan pokračoval: "Ako dobre vieme, situácia je veľmi vážna. Čoraz viac ľudí sa pridáva na stranu Boha a my by sme s tým mali niečo robiť. Vymyslel som teda môj geniálny plán. Nie, nevymyslel som nejaký nový, lepší spôsob navádzania na hriech. Ani nevyvoláme otvorený boj proti Cirkvi. To sme už raz spravili a k ničomu to neviedlo. Mám lepší nápad. Jednoducho zaplníme ľudom čas rôznymi starosťami, udalosťami a všeličím možným. Zaplníme im ho tak, že im už nezostane čas na Boha!" Celé peklo sa ozývalo od búrlivého potlesku. "Nech si ľudia ďalej chodia do kostola, nech sa ďalej angažujú v Cirkvi, nech sa ďalej vydávajú za kresťanov... Ak im nezvýši čas na Boha, vyhrali sme..."
Takto nejako to bolo v tom príbehu. Ale nepripomína vám to niečo? Ráno človek vstane, ledva sa stíha naraňajkovať a beží do školy. Tam strávi polovicu dňa a keď príde domov, povie si: "Teraz si musím oddýchnuť." Sadne si pred počítač či telku alebo ide von. Vráti sa, spraví si narýchlo úlohy a nasleduje zábava. Večer si ešte povie: "No, už by som sa mohol aj niečo pomodliť. Ešte si však musím pozrieť tento film. Modliť sa môžem aj potom." Po filme, neskoro v noci si sadá na posteľ, a už je "strašne unavený". V krátkosti sa pomodlí Otčenáš, alebo desiatok ruženca a polomŕtvy zaspáva. Ďalší deň bez spojenia s Bohom je za ním...
Všimli ste si to aj vy? Celý deň máme vyplnený rôznymi povinnosťami, akciami, stretkami, školou a iným "programom" a tak si pre Boha veľmi často nedokážeme nájsť čas. Spokojne si nažívame a vravíme si, ako duchovne rastieme. Duchovný rast sa však nemeria počtom stretiek za týždeň! A my na to tak často zabúdame. Stavebný kameň nášho vzťahu s Bohom je modlitba.
Rovnako, ako je to aj vo vzťahu k ľuďom okolo nás. Viete si predstaviť, ako by niekto mohol byť vaším najlepším priateľom, ak by ste s ním strávili jednu hodinu mesačne? A s Bohom je to u nás často podobne. Chodíme do kostola, na chvály, stretká...
No skúsme si položiť otázku, ako dobre ho poznáme. Ako dobre poznáš Boha? Koľko svojho času venuješ len a len Jemu? Ak si myslíš, že to s tebou nie je práve najlepšie, povzbudzujem ťa: "Hor sa do toho! Spoznaj Boha. Neodkladaj čas pre modlitbu na posledné miesto. V našom živote jej patrí prvé!"
Ježiš je náš vzor, tak si skúsme všimnúť, ako tomu bolo u neho, kým žil na tejto Zemi: "Včasráno, hneď na úsvite, vstal a vyšiel von. Utiahol sa na pusté miesto a tam sa modlil." (Mk 1, 35) - Ježiš nedbal na únavu a hneď skoro ráno vstal a šiel sa modliť. Modlitba bola preňho podstatnejšia ako dlhý spánok. Niektoré preklady Písma dokonca uvádzajú že keď vyšiel von, bola ešte tma! "A hneď prinútil svojich učeníkov, aby nastúpili na loď a išli na druhý breh k Betsaide, kým on rozpustí ľud. Keď ich rozpustil, odišiel na vrch modliť sa." (Mk 6, 45-46) Môžeme sa diviť, prečo prinútil učeníkov, aby sa odplavili preč. Prekážali by mu vari pri rozpúšťaní ľudu? Je pravdepodobnejšie, že jednoducho chcel byť sám, keď sa bude modliť. Vyhnal učeníkov, aby sa mohol modliť osamote! "V tých dňoch vyšiel na vrch modliť sa a strávil celú noc v modlitbe s Bohom." (Lk 6, 12) Stalo sa to pred vyvolením dvanástich. Ježiš sa modlil celú noc! "Cez deň učil v chráme, ale na noc vychádzal von a zdržiaval sa na hore, ktorá sa volá Olivová." (Lk 21, 37) Tu vidíme, koľko času venoval modlitbe Ježiš. Cez deň slúžil ľuďom a so svojím Otcom sa stretával pravidelne - asi každú noc. Ako On musel poznať Boha, však?!
Týmto som nechcela naznačiť, že musíme celé noci prebdieť na modlitbách. Vidíme tu však, akú dôležitosť pripisoval modlitbe Ježiš. Modlitba je v našom duchovnom živote najdôležitejšia. Ale je tomu tak aj naozaj? Ja sa musím priznať, že u mňa často krát nie.
Ak však chceme, aby bol Boh naplno v našich životoch, aby skrze nás konal, aby sme boli "nástrojmi" v jeho rukách - ak ho chceme dobre poznať a túžime aby bol naším najlepším priateľom, nejestvuje iná cesta ako modlitba. Žiadneho človeka nespoznáme lepšie inak, ako keď sa s ním budeme rozprávať osobne a tráviť s ním veľa času. Nechcime Boha poznať len z rozprávania iných! My chceme na vlastnej koži "skúsiť a presvedčiť sa aký dobrý je Pán" (Ž 34, 9).
Tak do toho! Vyčleň si počas dňa čas, ktorý budeš mať len a len pre Boha. Daj si pozor na veci, kvôli ktorým presúvaš modlitbu na neskoršie. Väčšinou sa potom totiž stáva, že ti na ňu neostane čas. Keď si unavený a vyčerpaný, máš dve možnosti. Môžeš si povedať: "Som zničený, zdrvený... Nemám chuť sa modliť... Presuniem modlitbu na inokedy..." Ale môžeš si povedať aj toto: "Som unavený... No aj napriek tomu sa chcem modliť!" Koniec koncov, aj Ježiš vraví: "Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. (...) A nájdete odpočinok pre svoju dušu." (Mt 11, 28-29) Ako sa však máme presvedčiť o pravdivosti jeho slov, keď pri únave svoju modlitbu odkladáme na inokedy?
Povedali sme si, že máme vždy dve možnosti, ako sa postaviť k niečomu, čo nám bráni v modlitbe. Nikto nám nebude vravieť, ktorú z nich si máme vybrať. Je to na nás... Podľa toho ktorú z nich si vyberieme však očakávajme aj výsledky...
Kedy sa modliť? Podľa mňa je najlepší čas na modlitbu skoro ráno. Stačí si trošku privstať a človek má hneď dostatok času pre Boha. Navyše ráno je človek čerstvý a menej unavený ako večer. Tak si príď pre požehnanie, ktoré má pre teba Boh ráno pripravené! Niekde som počula, že On celú noc premýšľa, čo ti ráno povie a čo ti dá. Je len na tebe, či si pre to prídeš...


Modlitba: Pane Ježišu, chcem stále udržovať spojenie s tebou. Pomáhaj mi, aby som ho nikdy nestratil. Ani v časoch trápenia, ani vtedy keď nemám chuť sa modliť. Daj mi silu modliť sa, keď som unavený, zatrpknutý alebo roztržitý. Chcem sa s Tebou rozprávať z tváre do tváre. Príď do môjho života ešte viac! Ja túžim po Tebe Pane...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama