Kríž - môj smer

12. října 2011 v 14:51 | Žužu Vandáková |  Zamyslenia
Z blogu na mojakomunita.sk od autorky Žužu Vandákovej

Dnešný svet preferuje vrcholné užívanie si pozemského života bez akéhokoľvek hľadania zmyslu a večnosti. Utekanie pred bolesťou a ťažkosťami, lipnutie len k povrchnej radosti, vášni, zmyselnosti. V tomto kontexte sa myšlienka pápeža Benedikta XVI. , v posolstve k Svetovým dňom mládeže v Madride, stáva stále naliehavejšia a potrebnejšia. "Kríž nám často naháňa strach, lebo sa zdá, že je popretím života. No je to presne naopak! On je Božím "áno" človeku, najvyšším vyjadrením jeho lásky a zdrojom, z ktorého prýšti večný život. "

Keď nám niečo zachráni život, vystavíme si to, ako najvzácnejšiu vec, ktorú máme. Môj život zachránila Kristova obeta na kríži. Kríž, dokonalé vyjadrenie Ježišovej lásky a bolesti, bolesti pre našu záchranu. Mohol to vzdať v ktoromkoľvek okamihu: počas smrteľného strachu, úzkosti v Getsemany, keď Mu kládli na plecia ťažký drevený kríž, ktorý vyvolával ešte väčšiu bolesť na Jeho zbičovanom tele. Čoraz viac Jeho "priateľov" sa skrývalo alebo odchádzalo preč. Veď čo, ak by aj ich zapojili do útrap krížovej cesty? Ostali s Ním len tí najvernejší a On na seba s pokorou prijímal ťažobu, nie dreveného kríža, ale mojich hriechov. Aký ťažký musel byť ten kríž! Kríž plný hriechov, chorôb, utrpení, starostí, ale aj kríž plný bolestí srdca, egoizmu, pýchy, nenávisti, odmietnutia, neodpustenia, ľahostajnosti, slabosti....To všetko niesol na Golgotu. Teba aj mňa. Bola to najväčšia potupa, akej sa mu mohlo dostať. Ale Ježiš to nevzdal a vydržal neľudské zaobchádzanie . Kríž je tým najvzácnejším, čo mi Ježiš dal. Kríž visiaci v mojej izbe, na mojom krku, poukazuje na to, že som si vedomá Kristovej obety a som odhodlaná Ho nasledovať. Nie je to len dekoratívna ozdoba či prázdny symbol.

Mám mať z kríža strach? Utekať pred ním? Odhadzovať ho? Je kríž popretím života? Určite nie! Aj samotný Kristus pred tým, ako vzal kríž na plecia, si k nemu kľakol, objal ho a pobozkal. Kríž sa stal oltárom jeho obety. Mám sa učiť sa z lásky objímať svoj kríž ako to najvzácnejšie, čo mám. Kríž je znakom spásy. Najväčší prejav lásky. Otvorená náruč Krista pre nás. Prečo neustále pred ním utekať? Mnoho ľudí dnes chce byť dobrými kresťanmi, ale v skutočnosti ich zostáva len veľmi málo, lebo mnohí zutekajú a zaprú hneď, ako sa objaví kríž.

Kristus mi nikdy nepovedal, že život s Ním bude ľahký, bez bolesti, ťažkostí, utrpenia. Naopak, nevesta sa musí pripodobniť svojmu ženíchovi. Nevesta Cirkev je povolaná nasledovať svojho ženícha Krista. Ľudia si často myslia, že keď sa z nich stanú veriaci, svet sa pre nich stane gombičkou. Nepochopili však podstatu. Viera nie je zárukou ľahkého bezbolestného života. Ale je zárukou života večného. A trpieť pre Krista je radosť. Nie radosť prejavujúca sa hlasitým smiechom či bujarou zábavou, ale vnútorná radosť z toho, že mám účasť na Kristovom utrpení. Ježiš to povedal veľmi jasne: "Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma." (Mk 8,34).

Keď mi je ťažko, cítim sa úplne bezmocná, padnem na kolená, pozriem na kríž a čerpám silu z jeho kríža. Dáva mi silu zakaždým vstať a ísť ďalej. V každej chvíli na mňa z neho hľadí večná Láska. Keď sa však prepadnem sama do seba, začínam vidieť nejasne a utrpenie nemá vôbec zmysel. Veci v mojom živote nemajú význam, ak ich neprežívam s Pánom, s Ním na kríži, na Golgote... V tej chvíli sa zo všetkých mojich síl snažím, aj napriek nesmiernej bolesti, vyjsť zo seba smerom k druhým. Kristov kríž ma posilňuje na ceste k mojim bratom a sestrám. Zrazu nejasná spleť bolesti dostáva význam. Matka Tereza povedala krásnu myšlienku, ktorá ma často sprevádza: "Utrpenie je Božím darom. Je to tajomstvo, ktoré sa týka iba Ježiša a teba." Je to dar, ktorý mi nikto nevezme, lebo o bolesť sa ľudia nezvyknú biť. Keď som pocítila jeho krásu, v bolesti som zvolala: Pane, pokojne mi pridaj! Všetko! Všetku bolesť! Vystupujem s Tebou na Golgotu! Úmerne s pribúdajúcou bolesťou oplývajúca stále hlbším pokojom, vierou, nádejou... Nevzdám to. Bojovala som, bojujem a bojovať budem. S Láskou a pre Lásku. Veď mi ide o nebo, o videnie Krista z tváre do tváre, o Jeho objatie. Kto by to teraz vzdal? Vzdala by som sa niečoho, čo nemá zmysel, ale kríž s Kristom zmysel má a vidím jasný cieľ. Aj keď je občas zastretý kopou mrakov, ale viem, ako sa dostanem do cieľa. Ide sa k nemu cez Golgotu. A každá, hoc i malá obeta ma privádza k bližšie k Pánovi. A všetky svoje drobné kríže skladám pod Jeho vykupujúci.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 biroscakovarenata biroscakovarenata | E-mail | 12. října 2011 v 22:36 | Reagovat

požičiavam si to na stránku :-) Ďakujem

2 Zuzana Vandáková Zuzana Vandáková | 23. února 2012 v 17:56 | Reagovat

Čo človek neobjaví, keď surfuje po internete...:)

3 Miroslav Čonka Miroslav Čonka | 23. února 2012 v 19:42 | Reagovat

Tak vidíš Zuzka, ale ja som sa ťa pýtal myslím, či to môžem publikovať aj na svojom blogu. [2]: ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama