Rafael Navarro-Valls o hradbe proti homosexuálnym „manželstvám“

23. října 2011 v 0:05 | Rafael Navarro-Valls |  Život
Článok je prevzatý z portálu Postoy.sk, ktorý ho prebral z agentúry Zenit. Preložil ho Stanislav Gazda.

Zo 192 krajín uznaných OSN - plus ďalších desať, ktoré existujú, ale nie sú oficiálne zaradené v tejto organizácii - iba desať štátov a niekoľko federálnych štátov Mexika a Spojených štátov uznalo "manželstvo" medzi osobami rovnakého pohlavia.

Dôležité právne otázky sa netýkajú iba jednotlivých krajín, môžu mať dosah na celú planétu. Takto to bolo v otázke kodifikácií, a tak je to aj dnes v otázke heterosexuality manželstva. Cítime napätie medzi dvomi protiľahlými tendenziami. Prvá sa v žargóne medzinárodného práva nazýva "dominový efekt": ide o istú tendenciu k rozširovaniu sa - ak je nejaké právne ustanovenie prijaté určitým politickým systémom, má to istý vplyv aj na druhých.

Obzvlášť závažným bolo povolenie takzvaného manželstva medzi osobami rovnakého pohlavia Španielskom (čo sa nevyhlo silnej opozícii zo strany najvyšších španielskych súdnych orgánov), pretože vyvolalo reťazovú reakciu v niektorých krajinách Latinskej Ameriky (napríklad v Argentíne alebo federálnom dištrikte Mexického štátu, ktorý predstavuje osem percent obyvateľstva Mexika), kde došlo k výrazným zmenám v postoji k manželstvu, ktoré vyvrcholili povolením homosexuálnych "manželstiev". V iných krajinách (Čile, Ekvádore, Peru atď.) bola táto téma prednesená na politickej aj právnej úrovni, no nevyvolala výraznejšie zmeny.

Obrňovací efekt

Popri tejto tendencii šírenia sa, vyvolalo prijatie "manželstiev" rovnakého pohlavia zo strany niektorých právnych systémov aj opačnú reakciu. Neraz som ju nazval "efektom obrňovania sa" a teda obranou heterosexuálneho manželstva pomocou zústavnenia jeho heterosexuality.
Najnovším príkladom takejto tendencie môže byť prípad Maďarska. 25. apríla tohto roku schválil maďarský parlament novú ústavu (262 hlasov proti 44, čo o dosť prevyšuje požadovanú dvojtretinovú väčšinu), čím sa zbavil aj posledných komunistických prežitkov jej predchodkyne z roku 1990. Vo veci manželstva sa stanovila výslovná ochrana "inštitúcie manželstva ako prirodzeného zväzku medzi mužom a ženou a ako základu rodiny".

Pred nejakým časom definovala poľská ústava z roku 1997, v článku 18, manželstvo výlučne ako "jednotu medzi mužom a ženou". A napokon, ústava Litvy z roku 1992 stanovuje, že "manželstvo sa musí uskutočniť vzájomným a slobodným súhlasom muža a ženy", a v civilnom zákonníku definuje manželstvo ako "dobrovoľnú dohodu medzi mužom a ženou".

Ktorá z týchto tendencií napreduje väčšou rýchlosťou? Je to ináč, ako by sa mohlo zdať. Pravdou je, že existuje určitá neistá rovnováha, tvorená akciami a reakciami, ktorá však je, podľa môjho názoru, naklonená viac k obrane heterosexuálneho manželstva, než k presadzovaniu "manželstva" medzi osobami rovnakého pohlavia.

Bolo by dobré obmedziť sa na fakty, odhliadnuc od mediálneho rozruchu, ktorý táto téma vyvoláva. Rýchly pohľad na situáciu pravdepodobne potvrdí to, čo tvrdím. Keď sa vrátime k Európe, je pravdou, že ak Holandsko (2001), Belgicko (2003), Španielsko (2004), Nórsko (2009), Švédsko (2009) a Portugalsko (2010) povolili "manželstvá" medzi osobami rovnakého pohlavia, nadobudnete pocit, že väčšina je za udelenie istých práv civilným zväzkom osôb rovnakého pohlavia, nie však za premenu týchto zväzkov na skutočné manželstvá.

Už sme poukázali na tendenciu východoeurópskych krajín zústavniť heterosexualitu manželstva. V iných európskych krajinách (Francúzsko, Taliansko, Nemecko atď.), ak odhliadneme od väčšej alebo menšej intenzity debát, sa pozícia legislatívnych a súdnych orgánov udržuje v istej rovnováhe, ktorá nemá sklon uvoľniť manželský status k civilným zväzkom. Ako príklad môžeme uviesť prípad francúzskeho ústavného súdu, ktorý vo februári tohto roka vyhlásil, že zákaz vykonávania homosexuálnych "manželstiev", v zhode s civilným zákonníkom, je v súlade s francúzskou ústavou.

Prípady Mexika a USA

Latinská Amerika je právnym prostredím, ktoré rýchlo reaguje na rôzne tendencie. Prednedávnom som sa vrátil z Mexika, kde som navštívil rôzne štáty za účelom akademického výskumu. Jediný z federálnych štátov, v ktorom povolili "manželstvo" medzi osobami rovnakého pohlavia je Ciudad de México. Reakcia bola okamžitá. Niekoľko ďalších štátov - Jalisco, Morelos, Sonora, Tlaxcala a Guanajuato - sa odvolali na najvyšší súd, aby vyhlásil rozhodnutie za protiústavné. Najvyšší súd vyhlásil "manželstvá" uzavreté v Ciudad de México za legitímne (samozrejme, bez toho, aby to nariadil ostatným štátom) a hneď na to pozmenil parlament štátu Baja California článok 7 svojej ústavy, kde definoval manželstvo výslovne ako "zväzok medzi mužom a ženou". Takáto tendencia k "obrňovaniu" štátnych ústav našla odozvu aj v iných mexických štátoch a štátoch Strednej či Južnej Ameriky.

V Spojených štátoch je "manželstvo" medzi osobami rovnakého pohlavia uznané v štáte Massachusetts (2004), Connecticute (2008), Iowe, Vermonte, New Hampshire, a Federálnom dištrikte Kolumbia (obidva v roku 2009). Reakciou na túto tendenciu rozširovať sa bola úprava ústavy vo viac ako dvadsiatich štátoch, definujúc manželstvo ako zväzok medzi mužom a ženou.

Prednedávnom usmernil prezident Obama ministerstvo spravodlivosti, aby sa na súdoch viac nepodporoval federálny zákon schválený v roku 1996, počas vlády prezidenta Clintona, v ktorom je manželstvo definované ako právny zväzok medzi mužom a ženou. Tento "zákon na ochranu manželstva (Defense of Marriage Act - DOMA), podľa ktorého nie je žiaden zo štátov povinný uznať za manželstvo zväzok medzi osobami rovnakého pohlavia, bol svojho času schválený veľkou väčšinou v oboch komorách kongresu.
Reakcia na seba nedala dlho čakať. Hlava Snemovne reprezentantov oznámila zámer zriadiť poradnú súdnu komisiu, tvorenú členmi oboch strán, za účelom obrany DOMA.
"Je smutné," uviedol, "že obamovská vláda otvorila tento kontroverzný problém vo chvíli, keď Američania od svojich reprezentantov očakávajú, že sa budú venovať ekonomickým problémom. Ústavnosť tohto zákona musí byť overená súdmi a nie jednostranne rozhodnutím prezidenta, a rozhodnutie tejto komory chce zaistiť, že sa k danej otázke postavíme tak, ako to žiada ústava."

Podmienky víťazstva zdravého rozumu

Konečným výsledkom je, že zo 192 krajín uznaných OSN - plus ďalších desať, ktoré existujú, ale nie sú oficiálne zaradené v tejto organizácii - iba desť štátov a niekoľko federálnych štátov Mexika a Spojených štátov uznalo "manželstvo" medzi osobami rovnakého pohlavia. Medzi nimi sa nenachádza žiaden ázijský či africký štát (až na Južnú Afriku) a iba jeden štát Latinskej Ameriky a časť druhého.

Keď si demograficky porovnáme túto malú skupinu krajín so zvyškom planéty, ktorý odmieta "manželstvo" medzi osobami rovnakého pohlavia, zistíme, že táto právna anomália je o to viac lokálna. Samozrejme, ide o lokálnosť, ktorá má tendenciou rozširovať sa, ale zdá sa, že väčšina právnych inštitúcií sa tomu snaží brániť hľadaním spôsobov, ako vyvážiť udelenie určitých práv zväzkom medzi osobami toho istého pohlavia, ktorým je aj definovanie manželstva ako zväzku medzi mužom a ženou.

Aby mohol zdravý rozum zvíťaziť - či vo všeobecnosti alebo v právnej oblasti - v tejto závažnej otázke, musí byť najmä právnikom vlastná neoblomnosť presvedčenia, vyvažovaná flexibilitou pri jej aplikovaní.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama