Viera a či fanatizmus?

11. října 2011 v 9:57 | TOMÁŠ KOPTÁK |  Život
Článok je prebratý z časopisu ROZMER. Je to svedectvo o Kresťanskom Spoločenstve Milosť.

Dnes do povedomia ľudí čoraz väčšmi preniká výrazne misijne orientované kresťanské spoločenstvo Milosť patriace do zväzku Kresťanských spoločenstiev. Jeho ústredný zbor sídli v Banskej Bystrici, ale miestne zbory má po celom Slovensku. Pred časom som sa z médií dozvedel, že Kresťanské spoločenstvá sa usilujú zaregistrovať ako štátom uznaná cirkev, preto som sa rozhodol podeliť sa s čitateľmi Rozmeru so svojím svedectvom, v ktorom sa pokúsim opísať moje osobné a pomerne hektické skúsenosti s človekom, ktorý mi je blízky a ktorý toto spoločenstvo už niekoľko rokov navštevuje.

Tým blízkym človekom je moja teta a zároveň krstná mama, nazvime ju Jana. V mladosti bola veľmi rozhľadená. Čítala mnoho kníh o umení, precestovala veľkú časť Európy, pracovala v Taliansku, bola vášnivá turistka a športovkyňa. Ako dieťa som trávil u starých rodičov, kde teta Jana, keďže sa nevydala, bývala, veľa času. Všetci traja mali na mňa veľký vplyv. Teta ma učila kresliť, brávala ma do múzeí, prírody, neskôr mi pomáhala s učením v škole. Z celej rodiny som k nej mal najvrúcnejší vzťah. Píšem to preto, lebo neskôr pri mne vyvinula najväčšie úsilie, aby ma presvedčila vystúpiť z Rímskokatolíckej cirkvi.

Teta Jana začala navštevovať kresťanské spoločenstvo Milosť niekedy počas roka 2002. Myslím, že sa tam dostala prostredníctvom jednej priateľky. Chodievala a dodnes chodieva na zhromaždenia zboru v Žiline, občas na väčšie akcie (napr. návšteva zahraničného kazateľa) aj do Banskej Bystrice. Na začiatku sme si túto jej zmenu priveľmi nevšímali, zaregistrovali sme len, že častejšie rozpráva o Bohu, čo pre ňu bolo predtým netypické, pretože bola skôr "matriková" katolíčka. Starý otec v tom čase ležal v nemocnici v poslednom štádiu rakoviny, a tak sa prirodzene naša pozornosť sústredila predovšetkým na neho.

Lenže onedlho po jeho smrti prišlo pre nás nemilé rozčarovanie. Teta Jana zostrila rétoriku. Zrazu nadávala na kňazov, katolícku cirkev a všetko, čo s ňou súvisí. Zároveň nám začala vyčítať, že málo čítame Bibliu. Dokonca rodičov mojej mamy presviedčala, že veria zle, že sa modlia zle atď. A to až tak násilne, že im nástojčivo tvrdila, že keď sa neobrátia, skončia v pekle a budú prekliati.

Spomínam si na aféru s mojou starou mamou. Tú raz teta zastavila na ulici a takmer štvrť hodinu sa jej vyhrážala zatratením, predkladajúc jej "dôkazy" o tom, že pápež je antikrist a kult Panny Márie diabolský vynález. Nehľadiac na to, že sa rozpráva so starým človekom. Pritom, a to chcem zdôrazniť, sú rodičia mojej mamy hlboko veriaci katolíci ako napokon aj viacerí členovia rodiny z tejto strany. Teta to vedela, no napriek tomu agitovala u každého z nich - stretnúc ich na ulici, v obchode, skrátka kdekoľvek.

Najprv sme nevedeli, čo si máme o tom myslieť. Doma či pri rodinných stretnutiach sme o tom veľa diskutovali. Niektorí si mysleli, že je to nejaká nová sekta, iní, že sú to jehovisti (to si všeobecne aj dnes myslí mnoho ľudí). Ja som bol najzmierlivejší. Tetu som obhajoval, tvrdiac, že to všetko vychádza z jej povahy, že je to síce čosi nové, ale určite to nebude až také nebezpečné.

V tom čase som študoval na vysokej škole. Keď som sa na víkend vracal domov, zašiel som pozrieť starú mamu a tetu Janu, ktorá ju opatrovala. Čoskoro sa však tieto návštevy začali meniť na "náboženské agitky". Teta sa bola schopná so mnou aj dve hodiny rozprávať na rozličné náboženské témy. Na tom by nebolo nič zlé, lenže časom sa už nebola schopná rozprávať o ničom inom. Prekážalo mi i to, že všetky rozhovory sa napokon vždy obrátili proti katolíckej cirkvi, do ktorej patrím. A podobnú konverzáciu viedla s každým, kto k nim prišiel na návštevu - nehľadiac na to, či je to rodina alebo jej priatelia. Teta sa nám snažila nanútiť i rôzne vieroučné knihy (väčšinou od amerických autorov) a časopis Logos, ktorý spoločenstvo Milosť vydáva. Návštevy starej mamy som preto začal časovo voliť tak, aby som sa tete vyhol. Lenže práve starká sa stala prvým veľkým konfliktom v našej rodine.

Asi po dvoch rokoch, odkedy teta začala chodiť do zboru, sa v ňom dala prekrstiť s odôvodnením, že katolícky krst je neplatný, lebo sa poleje len hlava, pričom pri správnom krste musí vraj byť ponorený celý človek. Prišla tiež s akýmsi čudným novým učením, že za každou chorobou je diabol a prekliatia a tie si na seba privolávame aj modlením ruženca, kultom Panny Márie, úctou ku krížu a jeho prechovávaním doma. Pretože kríž je podľa nej - či skôr podľa spoločenstva Milosť, keďže teta Jana ako automat opakuje len to, čo na jeho zhromaždeniach počuje - symbolom utrpenia a utrpenie je od diabla, tak ho vraj treba vyhodiť. Divná logika.

Onedlho nato teta z bytu, kde bývala s mojou starou mamou, vyhodila všetky kríže, náboženské obrazy a zo steny rázne zvesila veľký obraz Panny Márie, ktorý mala starká zavesený nad posteľou. Stará mama bola gréckokatolíckeho vyznania a niesla to veľmi ťažko. Nedokázala sa však už tomu brániť, mala totiž 84 rokov, Alzheimerovu chorobu a navyše ťažkú reumu, ktorá ju pripútala na invalidný vozík.

S tetou Janou sme sa o tom v rodine hádali - všetci. Nepomohlo. Oponovala, že so starkou býva ona. Ako opatrovateľka sa o ňu nestarala zle, až na to, že sa jej neustále snažila vnútiť, že jej ťažký zdravotný stav je vonkajším znakom jej duchovného prekliatia, a preto musí takto trpieť. Keďže sa údajne diali na zhromaždeniach KS Milosť v Žiline a Banskej Bystrici zázračne uzdravenia, začala tam teta starkú brávať. Proti jej a našej vôli či bez nášho vedomia. Na druhej strane, keď sme ku starkej chceli zavolať kňaza, lebo sa chcela vyspovedať, teta sa zlostila a vyhrážala, že ho do domu nevpustí. Preto sme kňaza zavolali tajne, keď nebola doma.

Tetine agitácie ale neustávali. Naopak, ešte sa stupňovali. Pri každej jej návšteve som si mohol prečítať časopis Logos. Snáď v každom jeho čísle bol protikatolícky článok: zosmiešňovanie pútí, pápeža, články z dejín cirkvi, samozrejme, vytrhnuté z kontextu či iné teologické príspevky. Spomínam si na jeden veľký článok o Eucharistii, v ktorom autor predkladal "nevyvrátiteľné argumenty" o tom, že Eucharistia v katolíckom ponímaní je hlúposť a katolíci sú vraj pohania. Neviem či je to náhoda, ale útočne ladené články boli vždy (aspoň v číslach, ktoré som mal možnosť čítať) len proti katolíkom. No keď som si asi pred rokom prezeral webstránku tohto spoločenstva, zarazilo ma, že uverejnená internetová verzia Logosu takéto štvavé, konfrontačné články neobsahuje, pričom tlačená verzia ich publikovala bežne. Časté boli aj svedectvá prestúpených katolíkov o tom, ako v spoločenstve Milosť našli "nový život".

Stará mama v roku 2005 zomrela. O nejaký čas sa na Slovensko vrátila jej sestra Anna, ktorá dlhé roky bývala v Čechách. Aj s ňou sme mali veľmi dobré vzťahy. Chcela bývať sama, no keďže už potrebovala opateru (mala Parkinsonovu chorobu), vybavovali sme jej bývanie v Domove sociálnych služieb v Kysuckom Novom Meste. Na rozdiel od svojej sestry mala veľmi vitálnu myseľ, napriek svojim vyše osemdesiatim rokom. Je dôležité tiež podotknúť, že bola neveriaca.

Prvé mesiace po príchode na Slovensko Anna bývala u tety Jany. U nás to nebolo možné pre bariérovosť nášho domu. Teta neváhala a hneď začala Annu lákať do zboru. Doma jej púšťala CD s nahrávkami kázní, dávala jej čítať Logos atď. Chcela ju zobrať so sebou aj do Žiliny, avšak Anna ako neveriaca to tvrdošijne odmietala.

Nato začali medzi nami a tetou Janou opäť predošlé hádky. Chceli sme, aby nechala starého človeka na pokoji. Nakoniec sa to celé vyriešilo tým, že sa Anna presťahovala do domova dôchodcov. To však tetu neodradilo a chodila ju aktívne presviedčať i tam. Raz dokonca prišla s nejakým mužom a chceli ju vo vani pokrstiť. Jej sa ich ale našťastie podarilo vyhodiť. Teta sa pri podobných situáciách vždy emotívne rozkričala, že pokiaľ človek neprijme Ježiša Krista, nebude spasený.

Všetky tieto zážitky tetu a nás veľmi odcudzili. Stretávame sa už iba na Vianoce a Veľkú noc. Prestala k nám chodiť. Sú tu však aj iné závažné veci. Sme len obyčajná, priemerne zarábajúca rodina. Teta ale tvrdí, že sme prekliati a zle sa modlíme. Keby sme sa modlili dobre, mali by sme byť požehnaní, čiže bohatí. Neustále kritizuje mladých ľudí za zlú morálku. Napríklad moju sestru videla ísť po meste s priateľom držiac sa za ruky, na čo razom povedala, že sa vláči ako fľandra.

Alebo keď istá tetina kamarátka ochorela na rakovinu, teta za ňou ustavične chodila a presviedčala ju, že jej choroba je od diabla a že keď vyzná Ježiša Krista, tak bude uzdravená. Nakoniec dotyčná zomrela. Teta Jana ale víťazoslávne podotkla, že verí, že bude spasená, lebo pred ňou pred svojou smrťou vyznala Ježiša.

Dlho som sa nazdával, že za týmito tetinými kontroverziami stojí jej "bojová" povaha. Teta sa totiž zvykla pre hocaký problém vždy až "militantne" zapáliť. Avšak prišli ďalšie zážitky, ktoré ma, žiaľ, presvedčili o opaku.

Teta Jana dnes lanári ľudí, kde len môže a ako môže. Najnovšie to bola jej bývalá kolegyňa z práce. Táto pani so svojím manželom (katolíkom) nežije v dobrom manželstve a tete sa na manžela občas sťažovala. Tá to, samozrejme, ihneď využila a patrične ju zásobila knihami a časopismi.

Nedávno bol v Žiline istý "zázračný liečiteľ" (akcia KS Milosť). Spolu s tetou Janou tam mala ísť aj dotyčná pani so svojimi dvoma dcérami (jedna je, myslím, v piatom a druhá dokonca len v druhom ročníku na ZŠ!). Dozvedel som sa to náhodne. Prišiel som za otcom do práce, kde teta Jana tiež pracuje. V kancelárii bola teta a spomínané dve školáčky. Mladšie z dievčat sa jej spýtalo na "zajtrajší koncert". Teta odpovedala, že tam odznejú iba tri pesničky a potom dostanú pomazanie na ruky. Hneď som vedel, čo je vo veci. Pohádali sme sa. Chcel som, aby deti nechala na pokoji. Vysmiala sa mi do tváre a povedala, že je šťastná, že odišla z katolíckej cirkvi, ktorá vyvraždila a umučila veľa ľudí...

Keď som sa vrátil domov, vyrozprával som to otcovi. Ten zatelefonoval manželovi dotyčnej panej, sú totiž známi. O necelé dve hodiny mi volala teta strašne rozzúrená. Spýtala sa ma, či som niekomu povedal o našom rozhovore, pretože dotyční manželia sa veľmi pohádali. Prisvedčil som, že áno. Nato začala na mňa hystericky kričať, že čo som si to dovolil, že ona koná v mene Ježiša Krista a ja nemám žiadne právo sa do toho starať.

Nakoniec chcem uviesť istý veľmi čerstvý prípad. Môjmu otcovi prednedávnom zatelefonovala príslušníčka miestneho policajného zboru s tým, že hľadajú jeho sestru, tetu Janu. Boli už u otca v práci, ale tam ju nenašli. Policajtka otcovi vysvetlila, že teta v sprievode dvoch mužov navštívila jednu svoju známu trpiacu schizofréniou. Z rámov jej doma povytrhávali všetky náboženské obrazy a pobrali kríže. Jej suseda údajne dosvedčí, že teta tam už bola druhý raz, pričom uvedené veci prišla zobrať s úmyslom, že dotyčnú paniu "vyliečia".

Tetu Janu sme sa snažili všetci úprimne presvedčiť, že žije v jednom veľkom omyle. Nepomohli však žiadne argumenty - ani ľudské, ani odborné či náboženské. Na všetko mala len jedinú, "geniálnu" odpoveď: Nie sme osvietení Duchom Svätým a v srdci nemáme Ježiša. Prípadne nás nazvala modlármi a pokrytcami, ktorí jej nemajú čo radiť. Dokonca vraj taktiež prežehnanie je zlé, lebo ním človek na seba privoláva utrpenie.

Navyše na ich modlitbových stretnutiach ľudia prosia o Ducha Svätého, ten na nich údajne zostupuje, čo sa prejavuje u každého inač: smiechom, plačom, trasením. Teta Jana to vždy postavila do ostrého kontrastu s "nudnými" bohoslužbami v katolíckej cirkvi, kde sú podľa nej farizeji a do kostola chodia aj mnohí zlí ľudia; zato u nich zostanú len tí, ktorí zvíťazili nad hriechmi. Ona sama je presvedčená, že je spasená. Ak by teraz zomrela, ide rovno do raja. Dokonca ma raz presviedčala, že ak by Boha poprosila, tak ju do neba vezme okamžite, tak ako Eliáša.

Kresťanské spoločenstvo Milosť nezabudlo ani na reklamu. Medzi Kysuckým Novým Mestom a Čadcou čnie pri hlavnej ceste veľký bilbord so sugestívne znejúcim nápisom: Ježiš Kristus žije. Nápis je na modrom pozadí, vedľa neho je zobrazená holubica (symbol Ducha Svätého) a v dolnej časti reklamy je uvedená internetová stránka žilinského zboru. Po Slovensku chodí tiež dodávka s podobnou úpravou a rovnakú televíznu reklamu má toto spoločenstvo zaplatenú dokonca i v Okresnej nemocnici v Čadci. Ak k tomu prirátame misijný zápal jeho členov, rovnaký ako u mojej tety, možno predpokladať, že príbehov, akým je ten môj, bude pribúdať. Právo na vierovyznanie každému zaručuje Ústava. Kto však ochráni rodiny, podobné mojej, od číreho fanatizmu, ktorý si poniektorí mylne zamieňajú s vierou?


Nuž ja len na záver k tomuto svedectvu chcem dodať, že v dnešnej dobe ani nie je tak podstatné to, v akej cirkvi či spoločenstve sme, lebo ak veríme a prijímame Pána Ježiša, on nám ukáže tú správnu cestu kam máme ísť. Ak prijmeme evanjelium a aj učenie Pána Ježiša, vtedy sa stávame pravými apoštolmi a učeníkmi ako aj Božími deťmi. Potom spoznáme, či v nejakom spoločenstve pracuje Boží Duch alebo Duch Antikrista. Získavame ovocie Ducha Svätého ktorí bude pôsobiť v nás a to je ako je písané v Liste Galaťanom: Gal 5:22-23 Ale ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť. Proti tomuto zákona niet. A tak napokon ako píše sa v Liste Rimanom: Rim 12:10-11 Milujte sa navzájom bratskou láskou, predbiehajte sa vzájomne v úctivosti, v horlivosti neochabujte, buďte vrúcneho ducha, slúžte Pánovi. Petrov list hovorí:1Pt 3:8-10 Napokon buďte všetci jednomyseľní, súcitní, bratsky sa milujte! Buďte milosrdní a pokorní! Neodplácajte sa zlým za zlé alebo zlorečením za zlorečenie, ale naopak, žehnajte, lebo ste povolaní, aby ste dostali dedičstvo požehnania. "Veď kto chce milovať život a vidieť dobré dni, nech zdržiava svoj jazyk od zlého a svoje pery od reči úlisnej. Ešte citácia z Jánovho listu: 1Jn 4:20-21 Ak niekto povie: "Milujem Boha," a nenávidí svojho brata, je luhár. Veď kto nemiluje brata, ktorého vidí, nemôže milovať Boha, ktorého nevidí. A toto prikázanie máme od neho: aby ten, kto miluje Boha, miloval aj svojho brata. A nakoniec slová samotného Pána Ježiša v ktorých hovorí: Ak vaša spravodlivosť nebude väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov, nevojdete do nebeského kráľovstva. Milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, čo vás nenávidia,žehnajte tým, čo vás preklínajú, a modlite sa za tých, čo vás potupujú! Ak milujete tých, ktorí vás milujú, akúže máte zásluhu? Veď aj hriešnici milujú tých, čo ich milujú. Ak robíte dobre tým, čo vám dobre robia, akúže máte zásluhu? Veď to isté robia aj hriešnici. Ale milujte svojich nepriateľov, dobre robte, požičiavajte a nič za to nečakajte! Tak bude vaša odmena veľká a budete synmi Najvyššieho, lebo on je dobrý aj k nevďačným a zlým. Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec! A keď vstanete modliť sa, odpustite, ak máte niečo proti niekomu, aby aj vám váš Otec, ktorý je na nebesiach, odpustil vaše hriechy." Lebo ak vy odpustíte ľuďom ich poklesky, aj váš nebeský Otec vám odpustí. Nesúďte a nebudete súdení. Neodsudzujte a nebudete odsúdení! Odpúšťajte a odpustí sa vám.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama