Vieru v Boha sme doposiaľ preciťovali veľmi zjednodušene

21. října 2011 v 17:02 | Milan z Trnavy |  Život
Je ťažké písať otvorene o svojich citoch a pocitoch. Pre mňa určite. Boli však súčasťou môjho rozhodnutia zúčastniť sa na OMR. Pred časom naše manželstvo spadlo na zem, teda padalo dlhší čas, ale pred rokom sa rozbilo na márne kúsky. Zvláštne. Bola v ňom láska, bolo tam porozumenie, dialóg a predsa spadlo. Asi sa to nedá pochopiť, ale v živote to niekedy tak chodí. Cítil som zodpovednosť, za rodinu, za deti, aj za ľudí čo nám verili. No zlepiť sa mi ho nepodarilo, proste to nešlo. O tom prečo, sa písať nedá.
Výčitky, hnev, nenávisť, bolesť a absolútnu beznádej som mal zabalenú v taške spolu so zubnou kefkou a pyžamom na ceste do Nitry na manželské rekolekcie. Celkom na dne tašky boli dve zlomené srdcia. Srdcia ľudí, ktorí sa poznali takmer 32 rokov, z toho 14 rokov ako manželia. Ja, ani manželka, sme nevedeli, čo nás čaká. Mali sme skôr obavu z ďalšej pichľavej konfrontácie medzi sebou, za účasti zbytočných svedkov. Niekde hlboko vo vnútri sme obaja živili túžbu zmeniť to a priblížiť sa k sebe. Stratili sme cestu. Po tom, čo sme prežili sa nám zdalo nemožné opäť sa niekde v diaľke stretnúť.
Nakoniec to dopadlo úplne ináč. V Nitre sa možno stal taký malý zázrak. Bez zveličovania. Malý zázrak v našom vzťahu. Ešte je veľmi skoro hovoriť o tom ako sa po OMR zmenil náš život. Čo sa zlomilo a zmenilo, bol náš postoj k sebe samým a k našej viere. Ako kresťania sme vieru v Boha doposiaľ preciťovali veľmi zjednodušene, ... v nedeľu kostol, raz za rok na spoveď a Ježiš bol u nás viac viditeľný len počas vianočných a veľkonočných sviatkov. Na OMR sme Pána Boha objavili celkom blízko nás, v nás samých. Viera je dar. Kto vie úprimne veriť, môže prekonať aj najväčšie prekážky a naopak dokáže sa tešiť z úplných každodenných maličkostí. O tom sú OMR.
Počas programu sme počúvali životné skúsenosti troch manželských párov, ktorí v súčinnosti s kňazom citlivo viedli celý program OMR. Okolo nás boli ľudia s podobnými problémami, možno väčšími, ...nič netušiaci manželia začínajúci spolu žiť, ale aj takí, ktorých vlasy už zdobili strieborné šediny. Skrátka život tu hral všetkými farbami. V tejto atmosfére sa nám podarilo nájsť masť na naše zjazvené srdcia. "Jedinou prekážkou, aby manželstvo naozaj fungovalo, sme my sami." Až tu som pochopil pravý význam týchto zdanlivo logických slov. Pochopil som, že manželstvo je živý organizmus. Treba ho kŕmiť, hladkať ho, starať sa oň.
Je prirodzené, že človek pod ťarchou každodenného stereotypu časom otupie. Nám sa to stalo tiež. Doplatili sme na vlastnú ľahostajnosť a egoizmus. Záchrannú brzdu v podobe OMR niekto zatiahol v hodine dvanástej. Toto si dovolím tvrdiť už teraz. Manželka to tak cíti tiež. Oči nám otvorili ľudia, ktorí žijú s Ježišom v srdci, dokážu o tom bez problémov rozprávať, pričom prešli oveľa tŕnistejšie cesty ako my. Pokora s akou prijímajú každodenné radosti a starosti bola pre nás veľkým povzbudením. Nechcem, aby tieto slová vyznievali ako prázdne frázy, stále som pod silným vplyvom uplynulého víkendu. Naše manželstvo dostalo nový zmysel. Chcel by som poďakovať ľuďom, ktorí mi umožnili dospieť k tomuto poznaniu. Oni už vedia, o kom je reč. Ďakujem.
Záverom už len dodávam: V mojom okolí, či už blízkom, pracovnom, medzi priateľmi, je veľa ubitých vzťahov, dvojíc putujúcich cestou, ktorou sme išli my dvaja pred našim pádom. Nielen veriacim, ale Vám všetkým už ničomu neveriacim, OMR vrelo doporučujem.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 vestec vestec | Web | 13. ledna 2012 v 0:14 | Reagovat

Dobry clanek, hezky blog, podivas se na muj webik?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama