SaS navrhuje namiesto sviatkov dovolenku

2. listopadu 2011 v 22:14 | SME.sk |  Život
Článok je prevzatý z portálu SME.sk

Aktivista Eduard Chmelár kritizuje existenciu kresťanských sviatkov. Slovensko sa k nim zaviazalo vo vatikánskej zmluve.
BRATISLAVA. Zaradenie sviatkov jediného náboženstva do slovenského kalendára je na hrane ústavnosti, myslí si vysokoškolský pedagóg a občiansky aktivista Eduard Chmelár.
"Ústava hneď v prvom článku uvádza, že SR sa neviaže na žiadne náboženstvo ani ideológiu," vysvetlil svoj postoj pre agentúru SITA.
Myslí si, že v kalendári by mali byť len celospoločensky prijímané sviatky, prípadne by doň politici mali zaradiť aj sviatky iných náboženstiev, napríklad židovský Jom kipur.
Na štátnu oslavu Vianoc či Veľkej noci, ale Chmelár siahať nechce. Myslí si, že občania s nimi takmer univerzálne stotožňujú a napríklad v prípade veľkonočných sviatkov sa čas oslavy zhruba kryje so židovským Pesachom.

Prekáža najmä sviatok Panny Márie

Naopak, kriticky vníma sviatok Sedembolestnej Panny Márie, ktorý sa viaže výhradne na katolícku vieru.
"Ak chceme hovoriť o spornom sviatku, tak je to práve tento," tvrdí. Pedagógovi z Paneurópskej vysokej školy chýba širšia diskusia o zmysle a podstate štátnych sviatkov a prekáža mu ich automatické spájanie s dňami pracovného pokoja.
Katolícky kňaz Marián Gavenda si nemyslí, že kresťanské sviatky by boli v rozpore s prvým článkom ústavy.
"Neviazať sa na náboženstvo neznamená negovať svoju kultúru," povedal s poukazom na skutočnosť, že viaceré sviatky rešpektoval aj komunistický režim.
Hovorca Konferencie biskupov Slovenska Jozef Kováčik si prítomnosť náboženských sviatkov v kalendári vysvetľuje silnou kultúrnou previazanosťou obyvateľov s kresťanstvom.
"Väčšina populácie ich prijíma automaticky. Nepoznám krajinu, ktorá by mala len občianske sviatky," vyhlásil.
Skonštatoval, že katolícka cirkev sa neusilovala o zaradenie prikázaných sviatkov do kalendára, ale rešpektuje zoznam, s ktorým sa identifikuje verejnosť.

SaS navrhuje namiesto sviatkov dovolenku

Aktivista Eduard Chmelár kritizuje existenciu kresťanských sviatkov. Slovensko sa k nim zaviazalo vo vatikánskej zmluve.
BRATISLAVA. Zaradenie sviatkov jediného náboženstva do slovenského kalendára je na hrane ústavnosti, myslí si vysokoškolský pedagóg a občiansky aktivista Eduard Chmelár.
"Ústava hneď v prvom článku uvádza, že SR sa neviaže na žiadne náboženstvo ani ideológiu," vysvetlil svoj postoj pre agentúru SITA.
Myslí si, že v kalendári by mali byť len celospoločensky prijímané sviatky, prípadne by doň politici mali zaradiť aj sviatky iných náboženstiev, napríklad židovský Jom kipur.
Na štátnu oslavu Vianoc či Veľkej noci, ale Chmelár siahať nechce. Myslí si, že občania s nimi takmer univerzálne stotožňujú a napríklad v prípade veľkonočných sviatkov sa čas oslavy zhruba kryje so židovským Pesachom.

Prekáža najmä sviatok Panny Márie

Naopak, kriticky vníma sviatok Sedembolestnej Panny Márie, ktorý sa viaže výhradne na katolícku vieru.
"Ak chceme hovoriť o spornom sviatku, tak je to práve tento," tvrdí. Pedagógovi z Paneurópskej vysokej školy chýba širšia diskusia o zmysle a podstate štátnych sviatkov a prekáža mu ich automatické spájanie s dňami pracovného pokoja.
Katolícky kňaz Marián Gavenda si nemyslí, že kresťanské sviatky by boli v rozpore s prvým článkom ústavy.
"Neviazať sa na náboženstvo neznamená negovať svoju kultúru," povedal s poukazom na skutočnosť, že viaceré sviatky rešpektoval aj komunistický režim.
Hovorca Konferencie biskupov Slovenska Jozef Kováčik si prítomnosť náboženských sviatkov v kalendári vysvetľuje silnou kultúrnou previazanosťou obyvateľov s kresťanstvom.
"Väčšina populácie ich prijíma automaticky. Nepoznám krajinu, ktorá by mala len občianske sviatky," vyhlásil.
Skonštatoval, že katolícka cirkev sa neusilovala o zaradenie prikázaných sviatkov do kalendára, ale rešpektuje zoznam, s ktorým sa identifikuje verejnosť.

Židia zmenu kalendára nepožadujú

Oslavu sviatku Sedembolestnej Panny Márie ako patrónky Slovenska považuje na rozdiel od Chmelára skôr za prejav občianskeho než náboženského prístupu.
"Cirkev by sa prirodzene priklonila skôr k sláveniu Nepoškvrneného počatia Panny Márie," poznamenal.
Židovská komunita na Slovensku zaradenie svojich náboženských sviatkov do kalendára nepožaduje.
"Rešpektujeme miestne tradície a platné zákony a nepožadujeme zavedenie žiadnych nových štátnych sviatkov," uviedol predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v SR Igor Frintel.
Kováčik si myslí, že otázka zaradenie sviatkov iných náboženstiev nie je na programe dňa. "Ak budú relevantne zastúpené v spoločnosti, tak takáto otázka príde. Počkajme si na výsledky sčítania ľudu."

Poliačik: Vypovedanie vatikánskej zmluvy nie je aktuálne

Poslanec za SaS Martin Poliačik upozornil, že slávenie kresťanských sviatkov vyplýva zo zmluvy s Vatikánom a keďže medzinárodné zmluvy sú nadradené vnútroštátnemu právnemu poriadku, otázka ústavnosti je bezpredmetná.
Poliačik síce takýto záväzok nepovažuje za správny, zdôrazňuje však, že štáty by svoje dohody mali plniť a vypovedanie zmluvy v súčasnosti nie je aktuálne.
SaS na druhej strane navrhuje, aby päť občianskych sviatkov z kalendára zmizlo a zamestnanci by cez Zákonník práce získali päť dní dovolenky navyše.
"Takto by sme dali priestor príslušníkom iných náboženských obcí, aby si mohli vybrať, ktorý sviatok považujú za natoľko dôležitý, že si vezmú dovolenku," vysvetlil predstavu liberálov.
V slovenskom kalendári sa v súčasnosti nachádza spolu pätnásť sviatkov či dní pracovného pokoja. Deväť z nich, vrátane dnešného Sviatku všetkých svätých, sa viaže na udalosti a osoby spojené s kresťanstvom.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama